Silné sťa otec, múdre ako mama: Kde sa rodí detská výnimočnosť?

Genetický kód, ktorý v sebe nesie každé dieťa, je ako rodičmi skomponovaná symfónia. Obsahuje 23 chromozómov od matky a 23 od otca, a hoci sa tento pomer javí ako rovnocenný príspevok, niektoré znaky a schopnosti sa dedia prednostne po jednom z rodičov. Napríklad inteligencia je často priraďovaná matke, zatiaľ čo fyzické predispozície môžu pochádzať skôr od otca. Je to pravda, alebo mýtus?

Epigenetika: gén nie je osud

Moderná genetika už vie, že prostredie môže "zapnúť" alebo "vypnúť" niektoré gény. Starostlivosť rodičov, ich pozornosť a rané podnety ovplyvňujú, ako sa genetický potenciál rozvinie. Vzťahová väzba a emocionálne podnety v rannom detstve či počas dospievania ovplyvňujú činnosť génov, ktoré regulujú stresovú odpoveď a učenie.

V tomto kontexte preto zohráva veľmi dôležitú úlohu výber prostredia, kde dieťa trávi čas. Nemusí to byť výlučne len najbližšie okolie, rodina a priatelia, s ktorými dieťa trávi svoj voľný čas, ale aj špeciálna Montessori škôlka Trenčín, ktorá môže efektívne stimulovať sebareguláciu, samostatnosť a rozvoj logického myslenia cez hravý prístup, ktorý podporuje vývin predného mozgového laloka.

Imunita a nervový systém: výživa ako doplnok genetiky

Pravda je, že genetika neexistuje vo vákuu. Zdravie, vývoj a funkcia imunity aj nervového systému sa neodvíjajú len od toho, čo zdedíme, ale aj od toho, čím túto genetickú symfóniu „dirigujeme“. Životný štýl, výživa a mikroprostredie počas vývinu dieťaťa dokážu modulovať génovú expresiu (epigenetika) a podporiť alebo zbrzdiť rozvoj kognitívnych a imunitných schopností.

Tak napríklad pravý propolis, bohatý na flavonoidy, patrí medzi známe prírodné imunomodulanty. Tieto látky môžu podľa odborníkov pomáhať nielen aktivovať obranné bunky imunitného systému, ale zároveň chrániť neuróny pred oxidačným stresom, čo môže mať priaznivý vplyv na neuroplasticitu a kognitívny vývoj dieťaťa.

Ďalším dôležitým faktorom je výživa bohato zastúpená o esenciálne omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj mozgu a nervovej sústavy. Vitamín D – pôsobí ako imunologický „dirigent“, ktorý reguluje činnosť bielych krviniek a zároveň podporuje vývoj mozgu. Črevný mikrobióm je úzko prepojený s mozgom a imunitou. Podpora zdravej črevnej flóry môže dokonca zlepšiť správanie a znížiť úzkosť u detí.

Jemná motorika a písomný prejav

Niektoré deti zdedia precíznosť a zrakovo-motorickú koordináciu, ale bez vhodných nástrojov sa týmto vlohám nemusí dať priestor. Vhodne zvolené pomôcky preto tiež ovplyvňujú rýchlosť a istotu vývoja u detí. Takže rozhodne nie je na zahodenie investovať do správnych písacích potrieb, ktoré podporia jemnú motoriku a grafomotoriku už v predškolskom veku.

Inteligencia: matkina genetická dominancia?

Na záver to najdiskutovanejšie - inteligencia zdedená po matke. Výskumy naznačujú, že niektoré gény ovplyvňujúce vývoj mozgu a kognitívne schopnosti sa nachádzajú na X chromozóme – ktorý ženy dedia dvakrát, zatiaľ čo muži len raz. Napriek tomu je inteligencia výsledkom zložitej súhry tisícok génov rozptýlených po celom genóme a výrazne ju ovplyvňuje aj prostredie, výchova či vzdelávanie.

Avšak, mitochondriálna DNA, ktorá ovplyvňuje efektivitu neurónov, sa dedí výlučne po matke. Ide o špeciálny typ genetickej informácie, ktorá sa nachádza v mitochondriách – energetických elektrárňach bunky. Mitochondrie zásobujú bunky energiou potrebnou pre rast, vývoj a činnosť mozgu. Preto má kvalita mtDNA zásadný vplyv na napríklad:

• vývoj nervovej sústavy;
  
  
• funkciu mozgu;
  
  
• odolnosť voči oxidačnému stresu;
  
  
• a energetickú výdrž a zdravie buniek.

“Defekty” v mitochondriálnej DNA naopak súvisia s poruchami učenia, svalovou slabosťou a neurodegeneratívnymi chorobami.

Fyzická sila ako dar otca

Tvrdenie, že inteligencia sa dedí výlučne od matky, teda nie je vedecky na 100 % podložené. Ako sme už spomínali:

• inteligencia je výsledkom spolupráce mnohých génov zdedených od oboch rodičov a ovplyvňuje ju aj prostredie.

Otcovia však predávajú synom Y chromozóm, ktorý okrem určenia pohlavia nesie gény ovplyvňujúce napríklad svalový rozvoj. Gén ACTN3 je spojený s rýchlymi svalovými vláknami a jeho funkčná verzia koreluje s lepšou fyzickou výkonnosťou.

Takže genetika od oboch rodičov ovplyvňuje rôzne stránky vývoja dieťaťa, no až v spojitosti s prostredím, stimuláciou a každodennou starostlivosťou dostáva človek svoju konečnú podobu. Dôležité je, že obaja spoločne tvoria zložitý orchester, ktorý ovplyvňuje nielen to, čo dieťa zdedí, ale aj to, čo si všimne, precíti, v čom vyrastie a ako sa bude správať v spoločnosti.

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah