História: Gettingova ulica je pomenovaná po politikovi, jeho syn však vynašiel objav, ktorý používate i vy

Gettingova ulica tvorí spojnicu medzi Mamateyovou a Dolnozemskou cestou. Pomenovaná je po slovenskom emigrantovi v USA, politikovi a novinárovi Milanovi Alexandrovi Gettingovi. Keď je však reč o Gettingovi, nemôžeme nespomenúť jeho syna Ivana A. Gettinga, ktorý so svojím tímom stál pri zrode navigačného systému GPS, ktorý využívajú každý deň milióny ľudí.

Príbeh rodiny Gettingovcov je pestrý. Milan Alexander emigroval do Pittsburgu v roku 1902. Mal vtedy 24 rokov a už o tri roky neskôr začal spoluvydávať noviny Slovenský Sokol, ktoré slúžili na informovanie slovenskej komunity v USA a na šírenie myšlienok o samostatnosti Slovenska a Československa.

V americko-slovenskej komunite bol významnou osobnosťou. Pôsobil v niekoľkých organizáciách, ktoré mali zásadný vplyv na politickú a kultúrnu angažovanosť Slovákov v USA. Bol aktívnym členom v Slovenskej lige, ktorá mala kľúčovú úlohu v mobilizovaní slovenských prisťahovalcov a podporovaní myšlienky samostatného Československa. Aktívny bol aj v Americko-slovenskej národnej rade, ktorá sa podieľala na koordinovaní činností medzi slovenskými komunitami v USA a podporovala ich politické a národné záujmy.

Masarykov priateľ

V rokoch 1914-1918 organizoval v USA kampaň, ktorá pripravila návštevu T.G. Masaryka, s ktorým nielen spolupracoval, ale boli aj priateľmi. Getting si Masaryka vážil. Svojmu vnukovi dal dokonca meno Thomas Masaryk Getting. Milan A. Getting bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody, ktorá bola podpísaná 30. mája 1918 medzi zástupcami českých a slovenských krajanských organizácií v USA a predstaviteľmi Spojených štátov. Dohoda bola dôležitým krokom na ceste k vytvoreniu nezávislého Československa. Dokument schvaľoval spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte. Spolu s ním ju podpísali napríklad aj Albert Mamatey, Ján Pankúch, Michal Bosák, Ignác Gessay, po ktorých sú tiež pomenované petržalské ulice.

Gettingov návrat do Bratislavy

V roku 1919 rozhodol prijať pozvanie Vavra Šrobára a sa vrátil dočasne do Česko-Slovenska, aby mu pomohol so zostavovaním vlády a prebudovaním krajiny. Presťahovala sa s ním celá rodina, s ktorou bývali v Bratislave na Rybnom námestí. Syn Ivan, ktorý sa stal významným fyzikom a vedcom mal vtedy 7 rokov. Do USA sa neskôr vrátil, ako vedúci tlačového oddelenia česko-slovenského veľvyslanectva vo Washingtone. Potom pôsobil ako konzul ČSR v Západnej Pensylvánii. Pôvodné priezvisko Göttin si v roku 1925 zmenil na Getting, V roku 1933 mu vydali knihu „Americkí Slováci a vývin československej myšlienky v rokoch 1914–1918,“ v ktorej skúmal úlohu amerických Slovákov v procese formovania československej národnej identity počas prvej svetovej vojny.

Ešte slávnejší syn

Milan Alexander Getting zomrel na Floride v roku 1951 a je otcom Ivana Alexandra Gettinga (1912-2003), fyzika a vedca, ktorý stojí za systémom GPS, ktorý využívajú milióny ľudí na celom svete. Ivan Getting bol jedným z hlavných inžinierov, ktorí navrhli a vyvinuli základné princípy pre satelitnú navigáciu. V 60. rokoch 20. storočia, počas svojej práce v Raytheon Company, bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému, ktorý celý svet pozná pod skratkou GPS.

Dôležitá postava pri obrane USA

Spolu so svojím tímom vyvinul radar SCR-584 v rámci tajného projektu. Zachránil tým Londýn pred úplným zničením nemeckou Luftwaffe. Počas 2. svetovej vojny bol poradcom ministra vojny Henryho L.Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru. Potom pôsobil v spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (Aerospace Corporation), kde dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch. V roku 1948 mu bola udelená medaila za zásluhy prezidentom Spojených štátov a v roku 2011 bol zaradený na 10. priečku do zoznamu 150 najlepších inovátorov MIT.
(mč)