Novák, Kováč či niekto iný? Nositeľov ktorých 10 priezvisk máme na Slovensku najviac?

Naozaj zaujímavé. Po zozname najpopulárnejších krstných mien vám prinášame aj zoznam najčastejších priezvisk, ktoré máme na Slovensku. To však nie je všetko, môžete sa o nich dozvedieť aj ďalšie zaujímavosti.

Štatistiky krstných mien a priezvisk aktuálne k decembru 2020 zverejnilo ministerstvo vnútra. Asi každý z nás pozná nejakého pána Horvátha, pána Kováča alebo pána Vargu. Ak vám rýchlo nenapadá niekto z vašich známych, tak všetci poznáme napríklad herca Emila Horvátha, bývalého prezidenta Michala Kováča či hudobníka Mariána Vargu. 

Ministerstvo vnútra sa spolu s jazykovedkyňou Ivetou Valentovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV pozrelo i na to, aký je pôvod najrozšírenejších priezvisk a aká je história používania priezvisk u nás.

​PÔVOD PRIEZVISK

- Horváth aj Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.

- Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír.

- Priezvisko Nagy (v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny Naď ) vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší.

- Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák.

- Priezvisko Baláž pochádza z krstného (rodného) mena.

Desať najrozšíenejších priezvisk na Slovensku:

KEDY SA ZAČALI POUŽÍVAŤ PRIEZVISKÁ?

- Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod.
Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch.

- V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali sekundárne mená – prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská.

Najpoužívanejšie krstné mená nájdete v tomto článku:

Zaujímavá štatistika: Ani Jakub, ani Ema. Ktoré mená sú najčastejšie v celej populácii Slovenska?

Kým medzi rodičmi bábätiek bodujú v posledných rokoch mená ako Ema či Sofia alebo Jakub a Samuel, v celej populácii je situácia trochu odlišná. Túto zaujímavú štatistiku zverejnilo ministerstvo vnútra a je aktualizovaná k decembru 2020, teda naozaj čerstvá.

​- Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.

- Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny.

(ms)