Zdroj: MÚ Staré Mesto
Poručíkovi Jozefovi Kissovi, rodákovi z dnešného Starého Mesta, dnes v aule Spojenej priemyselnej školy strojárskej na Fajnorovom nábreží odhalili pamätnú tabuľu. Tabuľa bola odhalená štyri dni pred 104. výročím Kissovho narodenia.
Počas prvej svetovej vojny sa stal Jozef Kiss leteckou legendou. Prezývali ho Červený diabol, 19 víťazstvami vo vzdušných bojoch si vyslúžil titul „letecké eso“ a Rytier oblohy. Hoci napríklad v Taliansku či v Maďarsku má početných fanúšikov, na Slovensku bol nespravodlivo zabudnutý.
Keď legendárny letec pred 102 rokmi padol v boji v Taliansku, obyvatelia Prešporka zorganizovali zbierku na prevezenie jeho ostatkov do jeho rodného mesta. Iniciatíva sa vtedy, žiaľ, skončila neúspechom. Uctiť si jeho pamiatku sa napokon podarilo až dnes – osadením pamätnej tabule v aule Spojenej priemyselnej školy strojárskej na Fajnorovom nábreží. Výber miesta nie je vôbec náhodný, práve na Fajnorke – vtedajšej Odbornej škole kovorobnej - totiž Jozef Kiss pred viac ako 100 rokmi študoval.
Iniciátormi myšlienky boli viacerí Kissovi fanúšikovia, medzi nimi napríklad historik Juraj Červenka, súčasný vedúci Oddelenia kultúry miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto Ernest Húska či bývalý riaditeľ Balassiho inštitútu v Bratislave Imre Molnár. Autorkou pamätnej tabule, ktorá je vyhotovená v troch jazykových verziách – slovenskej, maďarskej a anglickej - je výtvarníčka Emöke Szilva.
J. Kiss:
Zdroj:
Archív J. Červenku
„Jozef Kiss reprezentuje hodnoty, ktoré si ctím aj ja – odvaha, priamosť a spravodlivosť. Som preto veľmi rada, že tento Staromešťan, a zhodou okolností aj absolvent školy, ktorú som navštevovala aj ja, sa aspoň takto symbolicky mohol vrátiť domov – do Prešporka,“ povedala počas slávnostného aktu starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Odhalenia pamätnej tabule sa zúčastnili viaceré významné osobnosti, vrátane zástupcov Spojeného kráľovstva a Severného Írska, parlamentného štátneho tajomníka, zástupcu ministra Ministerstva obrany Maďarska Szilárda Németha, náčelníka Vojenského historického inštitútu a múzea Ministerstvo obrany Maďarska plukovníka Vilmosa Kovácsa Dr., brigádneho generála Józsefa Kollera Dr., vojenského a leteckého pridelenca, pridelenca obrany Maďarska na Slovensku podplukovníka Csabu Vida Dr., štátneho tajomníka ministerstva obrany SR Róberta Ondrejcsáka, riaditeľa Vojenského historického ústavu plk. Mgr. Miloslava Čaploviča, plk. Jozefa Hausnera z veliteľstva vzdušných síl, podpredsedníčky BSK Eleny Pätoprstej či riaditeľa Fajnorky Felixa Döményho.
Poručík Jozef Kiss sa narodil 26. januára 1896 v Bratislave. Jeho otec bol Maďar, matka Slovenka, patril im dom niekde v oblasti, kde dnes stojí budova Slovenského rozhlasu.
Študoval na Odbornej škole kovorobnej, dnešnej Spojenej priemyselnej škole strojníckej na Fajnorovom nábreží, známej pod menom Fajnorka. Po vypuknutí 1. svetovej vojny však štúdium prerušil a dobrovoľne narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Najskôr do 72. pešieho pluku (október 1914), po zranení a rekonvalescencii požiadal o preradenie k letectvu.
Úspešne. V máji 1916 začal pôsobiť v leteckej jednotke Flik 24. Pilotoval najmä dvojplošníky Hansa-Brandenburg C.I., neskôr sa uplatnil aj ako bojový pilot na jednomiestnych stíhačkách.
Mimochodom, neukončenie školy sa mu vypomstilo. Keďže nemal maturitu, hoci po tom veľmi netúžil, nemohol kvôli predpisom získať dôstojnícku hodnosť. To sa mu podarilo až po smrti. Titul poručíka získal týmto spôsobom ako jediný poddôstojník rakúsko-uhorskej armády.
Ako letec si na konto pripísal 19 víťazných vzdušných súbojov, vďaka čomu si vyslúžil titul letecké eso. Ten získali letci s najmenej piatimi úspešnými súbojmi. Bol šiestym najúspešnejším letcom monarchie, a druhým, ktorý pochádzal z Uhorska.
Priatelia i nepriatelia ho vraj pre výbušnú povahu prezývali Červený diabol.
Zahynul 24. mája 1918, keď ho zasiahol kanadský poručík britskej letky Gerald Birks. Kissovo lietadlo sa zrútilo pri Monte Coppolo neďaleko mesta Lamon. Mal iba 22 rokov.
Legenda hovorí, že počas pohrebu, ktorý sa konal tri dni po jeho smrti na talianskom vojenskom cintoríne v Pergina Valsugana, preleteli ponad zúčastnených britské, francúzske a talianske lietadlá a zhodili veniec s nápisom Posledná pocta nášmu odvážnemu protivníkovi.
Po zrušení cintorína v Pergine boli Kissove ostatky premiestnené do spoločného hrobu v Tridente.
Jeho priateľka Enrica Boneckerová sa nikdy nevydala a navštevovala jeho hrob až do svojej smrti v roku 1970.
Jeho talianski obdivovatelia nakrútili o Kissovi krátky hraný film, ktorý rekapituluje jeho posledný deň a tiež kreslený film s rovnakou tematikou.
(ts, ms)