Po stopách najkrvavejších zločinov: Desivé vraždy sa odohrali aj na Bezručovej a pri dnešnej Eurovei

Zdroj: ms, rtvs

Na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia otriasli Bratislavou vraždy mladých žien, ktoré sa odohrali v centre mesta. Agresívny vrah Štefan Pantl viedol pritom dvojitý život. Vo chvíľach, keď sa nesprával násilnícky k iným ženám, sa venoval manželke a malému synovi. Pozreli sme sa, ako vyzerajú miesta, kde páchal svoje zločiny, dnes.

Najohavnejšie zločiny zmapoval seriál Slovenskej televízie Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (2006). Ako však vyzerajú miesta týchto zločinov dnes? Pozrite sa na ne spolu s nami. Dnes pôjdeme po stopách dielu s názvom Odsúdení na smrť. 

Kým Štefan Pantl vraždil prvýkrát, mal za sebou viacero útokov na ženy i znásilnenia, ktoré sa mu prepiekli. Práve to je zrejme dôvodom, že vo svojich výčinoch pokračoval. Mimoriadne násilnícky a nebezpečne sa prejavil napríklad v januári 1979 v jednom z bytov na Dolných honoch pri oslave 31. narodenín. Neoslavoval však vtedy 24-ročný Štefan, ale Anna, s ktorou sa dovtedy nepoznal. V byte sa nachádzal i Annin brat Miro a priateľka Anička. Tí však v priebehu večera odišli kúpiť ďalšie víno. Štefan využil situáciu, keď zostal v byte s Annou sám. Odrazu ju požiadal, aby sa s ním vyspala, čo ona rezolútne odmietla. Zobral preto z kuchyne nôž a priložil jej ho ku krku. "Tak ma zabi, ale ja to neurobím.  A Miro s Aničkou dosvedčia, že si to bol ty," povedala mu Anna. "Tak zabijem aj ich," reagoval Pantl.

V tej chvíli sa dvojica vrátila do bytu a Anna im okamžite prezradila, čo sa za ich neprítomnosti dialo. Štefan sa najskôr snažil ospravedlniť, potom všetko obrátiť na žart, no nepomohol si. Naštvaný Miro ho z bytu jednoducho vyhodil. Anna sa rozhodla všetko okamžite ohlásiť na políciu a vyšla z bytovky. Políciu mala neďaleko svojho bydliska, no na stanicu nedošla. Pantl totiž neodišiel a počas noci ju na ulici prepadol. Vyhrážal sa, že ju i jej brata zabije, udieral jej hlavu o železné zábradlie, a tak sa zo strachu rozhodla, že nič neohlási.

Za pomoci obyvateľov Vrakune sme odhadli, že k incidentu mohlo prísť v bytovke na Latorickej ulici číslo 39:

Zdroj: Google Maps

​Ako sa neskôr ukázalo, Pantl mal toho za sebou viac. V lete 1978 na kúpalisku Lido (pri Dunaji za Starým mostom smerom k dnešnému Mostu Apollo) surovo zbil a brutálne znásilnil spolužiačku svojej sestry Martu, s ktorou sa sem po chvíľach strávených vo vinárni vydal na prechádzku.

Lido a miesto činu na archívnej fotografii:

Zdroj: RTVS - Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

​V priebehu roka napadol a pokúsil sa znásilniť tri ženy, ale ani jedna to neohlásila. K jeho najhroznejšiemu zločinu však došlo v noci z 12. na 13. septembra 1979. V ten deň dve kamarátky z ubytovne Oľga H. a Vlasta M. spoločne s kamarátmi Karolom a Ikom popíjali v legendárnej pivárni Ponorka na Tobruckej ulici.

Ponorka dnes:

Zdroj: ms

Odtiaľ sa po záverečnej presunuli do kaviarne v hoteli Krym, ktorý sa nachádzal o pár desiatok metrov ďalej.

Hotel Krym:

Zdroj: ms

​Tu sa k spoločnosti pripojil aj Štefan Pantl, ktorý bol Karolovým známym. Všetci sa dobre bavili, Pantl objednal ďalšie dva litre vína, spoločnosť sedela do záverečnej, teda asi do polnoci. Pantl sa rozhodol, že pozve Vlastu k sebe na byt na neďalekej Bezručovej, "aby si spolu dali ešte víno". Tá sa však bála a dala mu podmienku, že pôjde iba vtedy, keď sa pridá aj Oľga. Trojica sa presunula na Pantlov nový byt na Bezručovej ulici. Chvíľu ešte popíjali, Oľga následne zaspala v obývačke. Vlasta si odišla ľahnúť do spálne. Tu za ňou prišiel budúci vrah a žiadal ju o sex, čo ona odmietla a následne zaspala. Pantl sa presunul do obývačky, kde zobudil a obťažoval Oľgu, ktorá ho taktiež odmietla. Následne si dal sprchu a obliekol si župan, opasok županu však držal v rukách. Následne Oľgu znásilnil a opaskom zaškrtil. Potom sa vybral za Vlastou do spálne, zobudil ju a niekoľkokrát surovo znásilnil. Po čine ju doviedol do obývačky, kde ju donútil, aby sa na intímnych miestach dotýkala mŕtvej Oľgy.

K surovej vražde na Bezručovej došlo v tomto dome, v pozadí vidno budovu ministerstva vnútra:

Zdroj: ms

​Následne Vlaste omotal okol krku opasok a vyviedol ju na prázdnu ulicu. Bolo pol piatej ráno. Prešli k Umelke, kde sa vtedy nachádzal železničný násyp.

Tadiaľto, cez Dostojevského rad, viedol Pantl Vlastu:

Zdroj:

​Pri Umelke sa jej však podarilo vyšmyknúť a dala sa na útek. "Rozbehla sa veľmi rýchlo, myslel som, že mi ujde, ale mal som šťastie, pretože zakopla a spadla," vypovedal neskôr o svojom čine Pantl. Vrhol sa na ležiacu Vlastu, schytil palicu a tlačil jej na krk, až kým ju nezahrdúsil. Následne jej palicu vrazil do vagíny.

 Mŕtva Vlasta neďaleko Umelky:

Zdroj: RTVS - Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

​Vrah sa následne vrátil na Bezručovu. Telo Oľgy si prehodil cez plece a odniesol ho taktiež k násypu. Mal obrovské šťastie, že ho nikto nevidel. 

Vrah Pantl pri rekonštrukcii činu:

Zdroj: RTVS - Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

​Po čine sa vrátil do svojho starého bytu. Bezručovu nasledujúci deň navštívila i jeho manželka, no v byte si nič podozrivé nevšimla. Mŕtvoly Vlasty a Oľgy našli po dvoch dňoch. Vyšetrovanie postupovalo rýchlo, svedkovia vedeli, s kým dievčatá večer odišli, k Pantlovi viedli všetky stopy. Štefan napriek tomu naďalej žil normálnym životom, dokonca za bony, ktoré zobral obeti, si s manželkou nakúpili v Tuzexe. Svojej žene daroval aj retiazku so srdiečkom, ktorú strhol z krku Oľge. Vrah to však nervovo nevydržal a svojej manželke sa priznal. Tvrdil však, že na vraždu Oľgy ho naviedla Vlasta a napokon musel zabiť a ju. Manželka Božena Pantla pred políciou kryla, tvrdila, že manžel spal s ňou v novom byte. Čo ju k tomu viedlo, či strach alebo láska, nie je isté. Jej pomoc však Pantl nevyužil, policajtom sa krátko po zadržaní so všetkým priznal. Pri výpovedi síce plakal, ale keď svoje činy opisoval, ako keby sa v nich vyžíval. Rád približoval rôzne detaily, ktoré pri výpovedi neustále menil.

Pantl pri rekonštrukcii:

Zdroj: RTVS

Štefan Pantl bol za svoje činy odsúdený na trest smrti, poprava bola vykonaná 30. júla 1981.

(ms)