Zdroj: Daniela Tomašková
Ďalšie pasce na vtáky! Kým v Bratislave kompetentní reagovali okamžite, v Košiciach sa nič nedeje. Len pár dní boli v našej Botanickej záhrade inštalované obrovské zrkadlá od Mateja Kréna a okamžite ich po našom upozornení prekryli, aby neprišlo k ďalšiemu úhynu vtáctva. Rovnaký problém majú aj na východe. No tam na to kašlú!
V Mestskom parku pri železničnej stanici v Košiciach sú už roky umiestnené obrovské sklenené tabule, do ktorých vrážajú vtáci. Návštevníci volajú po odstránení a ako príklad uvádzajú Botanickú záhradu v hlavnom meste a rýchle reakcie kompetentných, ktorí okamžite zrkadlá prekryli. Na košické „dielo“ upozornil ornitológ Radovan Jambor. A žiada ochranárov a úradníkov, aby zakročili. „Príroda v mestách nie je sterilným priestorom, ako si mnohí ľudia myslia. Naopak oplýva bohatým životom. Ostrovy zelene v parkoch a záhradách v mestskom prostredí predstavujú akési ostrovy, v ktorých nachádzame hniezdiť ohromné počty vtákov. V ekológii sa tomu hovorí ostrovný efekt. Na túto skutočnosť architekti aj umelci vôbec nemyslia, resp. o tom zrejme nemajú žiadne poznatky. Táto zodpovednosť preto leží na tom úradníkovi, ktorý takúto expozíciu v parku povolí. Tu treba hľadať jadro problému, v nevzdelanosti a nekompetentnosti nášho úradníckeho aparátu,“ povedal pre banoviny.sk Radovan Jambor.
Mrzí ho, že Košice na upozornenia od občanov nereagujú a ďalej nechávajú sklenené tabule v parku, do ktorých letia vtáky a mŕtve padajú na zem. „Táto ignorácia mohla stáť park stovky vtáčích životov. Smutný prípad zlyhania komunikácie medzi občanom a kompetentnými,“ tvrdí ornitológ. Podľa jeho slov by mala aj v tomto prípade (rovnako ako v Botanickej záhrade) zasiahnuť Štátna ochrana prírody. Tá by podľa jeho slov mala vyzvať správcu parku alebo autora diela, aby sklenené tabule z parku odstránili. „Môže tak urobiť aj okresný úrad životného prostredia, právomoc na to má,“ myslí si Jambor.
FOTOGALÉRIA:
V parkoch či Botanickej záhrade podľa Jambora hniezdi množstvo vtáctva. „Po náraze do takejto zrkadliacej prekážky hynú. Vtáky majú síce lepší zrak ako ľudia, ale nedokážu správne interpretovať obraz, ktorý vidia. Vták si myslí, že ide len o okienko vo vegetácii, cez ktoré preletí. V tej rýchlosti sa takýto náraz stáva skoro vždy osudným. Situácia je nebezpečná najmä v období hniezdenia vtáctva, kedy s uhynutým kŕmiacim rodičom prichádzajú o život aj hladujúce mláďatá. Ide o jednu z najčastejších príčin úhynu vtáctva. Vo svete takto zle skončí ročne takmer miliarda operencov. V mestách a na vidieku takéto sklenené a zrkadlové pasce dokážu ohroziť miestne populácie mnohých vtáčích druhov a tých tu môžeme nájsť aj viac ako 50,“ vysvetlil ornitológ Jambor.
(lb)