• Aktuality
  • 20.10.2018 10:45

Koniec dlhých letných večerov? Slovensko si chce ponechať iba zimný čas

0 0
Zdroj: TASR

V Európskej únii sa chystá už v priebehu budúceho roka zrušenie striedania zimného a letné času. Ktorý čas v krajine zostane, majú rozhodnúť vlády členských štátov. Slovenské ministerstvo práce presadzuje ponechanie zimného času, teda skoršiu tmu večer, no zároveň skoré svitanie.

Je teda možné, že poslednýkrát si budeme meniť čas na hodinkách 27. októbra 2019. Potrebné však je, aby návrh ešte schválili členské krajiny EÚ. Informuje o tom portál euractiv.sk

Ako ďalej informuje spomínaný portál, v medzirezortnom pripomienkovom konaní je od piatka predbežné stanovisko Slovenskej republiky k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času. Slovensko podľa neho súhlasí so zrušením striedania času, no požaduje, aby sa susedské krajiny navzájom koordinovali, pričom Slovensko uprednostňuje ponechať u nás zimný čas. V praxi to znamená skoršie svitanie i západ slnka.

Pre Bratislavu to v praxi znamená, že kým napríklad dnes večer budeme mať západ slnka o 17.55 h (ešte sa riadime letným časom), po novom by slnko už dnes zapadlo o 16.55 h. A v takých Košiciach by to bolo ešte o 16 minút skôr. A pocítili by sme to i v lete. Kým dnes  v Bratislave v júli zapadá slnko pred deviatou (a mnohí ľudia sa preto ešte vyberú aj po práci bicyklovať a podobne), po novom bude zapadať už pred ôsmou. No aj opak, teda zavedenie celoročného letného času by nám prinieslo niektoré komplikácie, v zime by sme do práce chodili ešte za tmy. Kým dnes na prelome decembra a januára vychádza v Bratislave slnko pred trištvrte na osem, ak by sme sa v zime riadili letným časom, vychádzalo by až pred trištvrte na deväť.

Ako upozorňuje Denník N, obyvatelia Slovenska sa v rozsiahlej celoeurópskej ankete k zmene času vyjadrili opačne, ako navrhuje ministerstvo práce. Za letný čas hlasovalo zhruba 53 percent, za zimný 32 percent účastníkov ankety zo Slovenska. Do ankety sa zapojilo zhruba 32-tisíc obyvateľov Slovenska. 

Prieskumu prebiehal v celej EÚ medzi 4. júlom a 16. augustom a zúčastnilo sa ho približne 4,6 milióna ľudí. Až 80 percent z nich sa vyjadrilo za zrušenie striedania zimného a letného času.

Členské štáty EÚ sa úpravu letného času rozhodli v minulosti zaviesť z historických dôvodov. Prvými krajinami, ktoré takéto opatrenia prijali, boli počas prvej svetovej vojny Nemecko a Francúzsko. Ich cieľom bolo šetriť spotrebu uhlia používaného najmä na účely osvetlenia. Ešte počas vojny tento model nasledovala Británia, väčšina jej spojencov a mnohé európske neutrálne krajiny. Neskôr, po druhej svetovej vojne, mnohé európske krajiny od tejto úpravy upustili. Moderná úprava letného času pochádza zo 70. rokov minulého storočia. Ako prvé ju začalo uplatňovať Taliansko v roku 1966 a po ňom v roku 1971 Grécko. Spojené kráľovstvo a Írsko zrušili v roku 1968 úpravu letného času s cieľom zosúladiť svoj čas so zvyškom Európy, ale v roku 1972 sa k nej opäť vrátili. Španielsko začalo používať letný čas v roku 1974 a po ňom v roku 1976 nasledovalo Francúzsko, ktoré ako dôvod uviedlo šetrenie energie. V rokoch 1976 – 1981 zaviedlo úpravu letného času desať členských štátov EÚ, najmä s cieľom zosúladiť čas so susednými krajinami.

Na medzinárodnej úrovni sa úprava letného času uplatňuje približne v 60 krajinách vrátane Severnej Ameriky a Oceánie. Čoraz väčší počet krajín susediacich s EÚ alebo jej obchodných partnerov sa však rozhoduje, že nebude uplatňovať úpravu letného času alebo ju zruší.

(ms)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.