Čo hovoríte na zrušenie letného času? Brusel spustil hlasovanie, zapojte sa aj vy

Aktuality
24.7.2018
0

Zdroj: TASR

Páčil sa vám článok?

O striedaní sa letného a zimného času sa medzi verejnosťou každoročne vedú dlhé polemiky. Europarlament v Bruseli zaujíma aj názor ľudí, aká možnosť by im najviac vyhovovala. Iba zimný, iba letný alebo zachovanie striedania času? Hlasovať môžete do 16. augusta.

Poslanci Európskeho parlamentu odporučili vo februári tohto roka Európskej komisii, aby prehodnotila smernicu o úprave letného času. V EP však vznikli dva tábory s rozdielnym názorom na túto otázku. A komisia sa rozhodla opýtať aj ľudí. V súčasnosti prebieha celoeurópske hlasovanie, zapojiť sa môžete v tomto formulári aj vy. Slovenský jazyk vyberiete v možnostiach v pravej časti zobrazenej stránky.

Prvou možnosťou je hlasovanie za trvalo zimný čas, znamená to, že obľubujete skoršie svitanie. V zimnom období to v našom pásme znamená svitanie približne okolo siedmej ráno. No tak, ako skôr slnko vychádza, aj skôr zapadá, takže v zime máme tmu už okolo štvrtej poobede. Ak by bol "zimný" čas zavedený celoročne, znamenalo by to, že v lete bude svitať už okolo tretej hodiny rannej a slnko zapadne približne o ôsmej večer.

Druhou možnosťou je hlasovanie za trvalo letný čas, to znamená neskorší západ slnka. V zime by svitalo až okolo ôsmej ráno, popoludní by však bolo svetlo aspoň do piatej hodiny popoludní. V lete by nás slnko budilo približne o štvrtej, no zapadalo by až okolo deviatej hodiny večer.

Treťou možnosťou, ktorú si môžete vo formulári zvoliť, je zachovanie striedania času, teda spojenie výhod alebo nevýhod oboch možností.

Princíp podobný letnému času spomenul už  Benjamim Franklin v roku 1784. On však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo v ten istý rok), Nemecko a Rakusko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). 

Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20 storočia. Každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, pokiaľ pred rokom 1996 trval len šesť.

Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku. Prejavom zmeny rytmu u citlivých ľudí môže byť nervozita, migréna, bolesť žalúdka či poruchy spánku.

(nc, wikipédia, ec.europa.eu)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie