Aj Bratislava má svoju živočíšnu exotiku

Na prvý pohľad mestu dominujú ľudia, ale viacnohých, alebo naopak beznohých obyvateľov má Bratislava nepochybne viac. Domáci miláčikovia sú z toho množstva len zlomok.

Niektoré európske veľkomestá venujú svojim neskroteným obyvateľom viac pozornosti, evidujú ich, strážia a vytvárajú im podmienky. V Bratislave o nich vedia viac len ochrancovia prírody, pre obmedzené finančné možnosti však nemôžu oveľa viac, než skonštatovať, aký druh na území mesta žije.

„Pritom sú to skutočne exotické druhy,“ hovorí Jaromír Šíbl, podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. „Prakticky priamo v intraviláne mesta je zastúpený bobor. Vyskytuje sa na ľavom brehu od Rivéry až po Devínsku Novú Ves, na pravom brehu zasa dolu tokom od Prístavného mosta. Všade tam, kde nie je opevnený breh.“

Zver sa prispôsobuje - jeden párik bobrov sa napríklad rozhodol zahniezdiť vo vyústení kanalizácie a museli ho odtiaľ presťahovať. J. Šíbl hovorí, že vďaka ochranárom sa podarilo zachrániť aspoň toľko, aby sa niektoré druhy mohli prispôsobiť. O prispôsobivosti druhov hovorí i to, že existuje výlučne mestská populácia drozda.

Inou kategóriou sú sokoly. V puklinách panelákov hniezdi sokol poštolka, v čase hniezdenia možno nad sídliskami vidieť letecké súboje rodičovských párov s dotieravými vranami a havranmi. Tento sokol sa živí hlodavcami a inými drobnými stavovcami, takže na sídlisku má čo jesť. Sokol rároh a sokol sťahovavý sídlia v Karpatoch, tiež na území mesta a medzi domy si priletia uloviť svoje holuby úplne bez problémov.

Bratislava je tiež domovom viac ako desiatich druhov netopierov. Tento živočích je chránený, v bratislavských domoch však nachádzajú útočiská aj vzácne druhy. Väčšina z nich sa na zimu ukladá na spánok, ale večernica pestrá, ktorá sem chodí zimovať zo Škandinávie, je aktívna aj v zime. Priamo v meste dožívajú staršie populácie salamandier, obojživelníka, ktorý je už raritou. Z mesta sa naopak pomaly sťahuje polopúštna ropucha zelená. V meste sa jej darilo, kým mali stavbári pomalšie tempo - na rozmnoženie totiž potrebuje na 2 - 3 mesiace plytké mláky.

Slušné zastúpenie majú aj vzácne druhy plazov. Na sezónu prilietajú lastovičky, dážďovníky aj belorítky. Na Vydrici sa našli stopy po prítomnosti vydry, v mestských lesoch a parkoch žijú aj muflóny, jelene, srny, diviaky, ježe, líšky, veverice a sem - tam jazvec.