Mesto má mať nedotknuteľné plochy
Napriek tomu, že hlavné mesto malo závery a pripomienky ekológov zo SAV k tvorbe nového územného plánu už v roku 2004, zaradilo doň aj projekty, ktoré ekológovia odmietali. Tieto súvislosti vyšli najavo pri vydaní publikácie Tatiany Hrnčiarovej a kolektívu z Ústavu krajinnej ekológie SAV Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy.
Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová síce uvádza, že mesto pri tvorbe územného plánu vychádzalo aj z poznatkov z tejto vedeckej práce, ako základ tvorby plánu si však vybralo technickú štúdiu. Ide o štúdiu Fakulty architektúry STU, „...pretože bola najkomplexnejšia aj z hľadiska socio-demografických údajov,“ uvádza E. Chudinová. Podľa jej stanoviska štúdia ekológov nezhodnotila socio-ekonomické pnutie, teda fakt, že mesto musí rásť. V závere stanoviska hovorkyňa magistrátu dodáva, že štúdia SAV naďalej slúži mestu ako podkladový materiál na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (posudzovanie podľa IEA) jednotlivých investičných zámerov.
T. Hrnčiarová však poukazuje na to, že už po ich informáciách o základných ekologických limitoch mesto schválilo projekty, ktoré veľmi zaťažujú Podhradie, obojstranne Dunaj, okraje Karpát na strane Záhoria aj Vinohradov a deformujú siluetu mesta. Ako uviedla jedna z autoriek knihy: „Peniaze sú silnejší argument ako vedecký záver.“
Na rozdiel od technikov, ktorí preferujú rast metropoly, ekológovia upozorňujú na možnosť „prehriatia“ rozvoja a rastu Bratislavy, pričom argumentujú aj tým, že ekologické kritériá sú tými, ktoré nielen chránia prírodu, ale aj človeka ako jej súčasť a tak mu umožňujú prežiť.
Výskum objektívnych limitov rozvoja Bratislavy v podaní Hrnčiarovej kolektívu vychádza zo všestranných štúdií uskutočnených v priebehu šiestich rokov. Na výskume, analýzach a následne navrhovaných postupoch a riešeniach sa zúčastnil desaťčlenný číro ženský kolektív. Zo šesťdesiatich strán kvalifikovaných odporúčaní sa však do reality prijatých samosprávou dostala len časť. Okrem predimenzovanej zastavanosti ekológovia upozorňujú aj na to, že často sa pod zámerom športových a rekreačných zón ukrývajú len stavby, ktoré slúžia na komerčné využívanie športu a rekreácie, ako príklad uvádza Čunovo. Dôležitým varovaním je aj možnosť, že intenzívna zástavba ohrozí zdroje pitnej vody.
Bratislava by si podľa ekológov napríklad mala vymedziť nedotknuteľné plochy, ktoré sa nepredajú investorom, zachovať a oživiť plochy existujúcej zelene, zabezpečiť požadovaný manažment ochrany prírodných zdrojov i kultúrnych pamiatok, stanoviť stupeň zahusťovania úmerný možnému zaťaženiu plochy, zachovať charakteristické prírodné a historické siluety a štruktúry mesta. Štúdia analyzuje charakteristiky a vlastnosti mesta a navrhuje optimálne hranice využívania celého územia i jeho jednotlivých častí.
Gustav Bartovic