Bratislava by mala mať nedotknuteľné plochy

Na možnosť "prehriatia" rozvoja Bratislavy upozorňujú nielen občianski aktivisti, ale aj ekológovia zo Slovenskej akadémie vied na základe dlhoročnej štúdie.

Výskum objektívnych limitov rozvoja Bratislavy vychádza zo všestranných štúdií uskutočnených v priebehu šiestich rokov a zhrnutý je v publikácii Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Pod vedením Tatiany Hrnčiarovej sa na výskume a tvorbe knihy zúčastnil desaťčlenný číro ženský kolektív.

Dokonca aj magistrát si pre potreby svojho územného plánu vyžiadal od tejto pracovnej skupiny odbornú expertízu. Zo šesťdesiatich strán kvalifikovaných odporúčaní sa však do reality prijatých samosprávou dostala len časť.

Okrem iného sa v rozpore s odborným názorom developersky zaťažujú oblasti smerom na Záhorie, pri Dunaji a vo Vinohradoch. Ekológovia upozorňujú aj na to, že často krát sa pod zámerom športových a rekreačných zón ukrývajú len stavby ktoré slúžia na komerčné využívanie športu a rekreácie, ako príklad sa uvádza Čunovo.

Bratislava by si podľa ekológov napríklad mala vymedziť nedotknuteľné plochy, ktoré sa nepredajú investorom, zachovať a oživiť plochy existujúcej zelene, zabezpečiť požadovaný manažment ochrany prírodných zdrojov i kultúrnych pamiatok, stanoviť stupeň zahusťovania úmerný možnému zaťaženiu  plochy, zachovať charakteristické prírodné a historické siluety a štruktúry mesta.

Rozsiahla štúdia analyzuje prírodné, sociálne, ekonomické a geografické charakteristiky a vlastnosti mesta i jeho sedemnástich častí a na tomto základe navrhuje optimálne hranice využívania celého územia i jeho jednotlivých častí.

Gustav Bartovic