Každý má právo na svoju zodpovednosť

Veľmi často mi schádza na um príbeh napísaný Bertoldom B. o pánovi B. Ten pripravil malého chlapca o poslednú z dvoch korún, ktoré chlapec mal, so slovami, že ten, kto si nevie svoje ubrániť, nezaslúži si ho.

Rovnako často si spomínam na lekciu, ktorú mi pred rokmi v malinkatej dedinke na východných hraniciach dal istý ujo, keď sa žehnal zakázaným gréckokatolíckym krížom pred pamätníkom sovietskych vojakov. Predtým jeho okolie starostlivo upratal: „Túto obec nám zveril Boh. A nevadí, že tí vojaci boli komunisti, ležia v zemi, ktorú nám zveril Boh s tým, aby sme sa o ňu starali.“

Sú to dve odlišné vety, ale obe sú o tom, že nestačí vlastniť. Kto nezveľaďuje, kto si nebráni pred zlom a skazou svoje, je slabý pán a slabý pán si sťažovať nemôže. Silu byť silný má každý z nás. Rovnako ako právo na zodpovednosť a morálny záväzok starať sa nielen bezprostredne o svoj majetok, ale aj o svoje okolie - hoci je aj spoločné. Na rozdiel od chlapca pána B. a onoho ujka žijúceho v hlbokej morálke máme na svojej strane zákon. Celý rad zákonov.

Tie nám dávajú silu, ku ktorej sa mnohí nehlásia a potom im zostane nádherný priestor na nariekanie a skuvíňanie, ako si ich nevšíma, ako sú odstrkovaní a nerešpektovaní. Pekný kútik v bezpečí ničnerobenia, pasivity.

Nielen v tomto čísle píšeme o občanoch, ktorí sa vehementnejšie, než je zvykom, začali starať o veci okolo seba. Povychádzali z kútikov a hľa - zrazu sa nepredstaviteľné začalo stávať realitou, namiesto chorých dlhoročných nevzťahov nastúpilo partnerstvo, objavili sa deje a možnosti, o ktorých existencii sa všeobecne pochybovalo.

Vždy som závidel vidieckej samospráve, lebo na dedine mali voliči k starostovi a poslancom blízko. Tak blízko ako ku svojmu priedomiu a preto si (aj keď nie vždy a všade) uhájili svoje. Aj ja som podľahol fáme o mestskej odcudzenosti a neprekonateľnej vzdialenosti z bytu do kancelárií konšelov. Nie je to pravda. Ak si rozdrobíme mesto na malé dedinky, v ktorých sa poznáme (hoci len z videnia) a zblížime sa, zodvihneme svoje právo na zodpovednosť, prihlásime sa k povinnosti chrániť svoje,  začneme konať v prospech tých pár ulíc, prídu zázraky. A pán B. sa stratí v minulosti.

Gustav Bartovic