Polčas trhov bez vianočnej nostalgie

Navštívili sme Vianočné trhy na Hlavnom námestí pri ich otvorení a denne sme sledovali ich rozbeh. Skúsenosti a postrehy sme zhrnuli v predchádzajúcom vydaní (BN 42/2006). Po takmer troch týždňoch, keď už vyprchalo prvotné očarenie zákazníkov i predajcov, sme sa na trhy pozreli opäť.

Mala však zostať atmosféra a mala sa zvyšovať kvalita. Atmosféra je, ľudia sem radi chodia cez obedy a po večeroch. Zároveň sa však ukazujú aj nedostatky.

Hovoríme o kvalite - napríklad Leberfingerov guláš, ktorý sme pred týždňom vyzdvihli, je len minulosťou, dvakrát nám ponúkli mäso v šťave s nedovarenými zemiakmi a nevydusenou cibuľou. Predavačka ho vraj nevarila... Ozval sa predajca kritizovanej medoviny Martin Kapiaš, vraj on predáva kvalitnú. Dodatočne sme okoštovali a mal pravdu. Úroveň si podržala Častá aj U mamičky, o čom svedčia rady zákazníkov. Inde stále platí - najprv vyskúšajte, potom objednávajte.

Rozbehol sa aj predaj darčekov a suvenírov. Ťažšie sa predávajú drahšie veci, vo všeobecnosti však obraty stúpajú. Najmä cez víkendy. Domáce rukodielne výrobky kupujú najviac turisti.

Trhy si však pýtajú viac aj od organizátorov. Sú stiesnené, večer takmer nepriechodné, treba uvažovať o zvýšení počtu stánkov a rozšírení priestoru. Treba zvýšiť počet zastrešených pultov na konzumáciu, aj keď počasie zatiaľ bolo láskavé. Treba tiež myslieť na predajcov, ktorí trávia na trhoch celé dni a sťažujú sa na rozmiestnenie a dostupnosť toaliet - potrebovali by vyhradené kabínky. Lebo každú romantiku treba podporiť, ako sa bez nostalgie vraví - logisticky.