Opäť sa budeme stretávať pod hodinami

Tak sa nám to podarilo! Hodiny, ktoré desaťročia dotvárali kolorit dnešného Hviezdoslavovho námestia a plnili v minulosti nezastupiteľnú úlohu kontroly času, a potom i Treffpunktu Nr. 1 v starom Prešporku i v povojnovej Bratislave a ktoré akoby sa prepadli pod zem, stoja znovu na svojom mieste. Síce o tri metre ďalej, ale sú to ony.

Pôvodné, ba ešte pôvodnejšie ako tie, čo tam stáli predtým, tzv. „Baťove“. Celé roky pripomínali spoločenský život „starej“ Bratislavy, samozrejme, mnohým ich mladosť a povedzme to ešte raz, aj známosti, ktoré sa tu nadväzovali.

Na začiatku bolo očarenie z veľkorysej obnovy Hviezdoslavovho námestia. Je to nádherné - skonštatoval počas jednej z čoraz častejších návštev Slovenska Peter Tóth, žijúci v Kanade - no čosi mi tu chýba. Niečo, čo by ľudí priťahovalo, kde by sa chceli stretávať. Takým bodom boli predsa stĺpové hodiny!

Hodiny tu vždy boli, hodiny sem patria, vyhlasovali rezolútne všetci známi a priatelia, jedno či mali trvalé bydlisko v rodnej Bratislave alebo v zámorí. Ak sa človek o niečo veľmi usiluje, vždy mu to vyjde, tvrdí iný úspešný Slovák v Kanade Vladimír Chrappa. Nápad a iniciatíva je jedno, realizácia druhé. Čítal som o iniciatíve 12 uvedomelých (vraj aj bohatých) občanov Bonnu, ktorí vlastnými silami a prostriedkami zachránili rodný dom L. v. Beethovena. Kde však u nás nájsť prostriedky? Zorganizovať zbierku? Nebude návrh, výroba a osadenie hodín pridrahý špás? Mali sme naozaj šťastie. V ústrety nám vyšiel hlavný architekt námestia a veci sa ujala Komunitná nadácia Bratislavy. Ak niekde počujete, že nie je možná ideálna spolupráca, zavediem vás medzi dvoch mladých ľudí, ktorí tvoria Komunitnú nadáciu Bratislavy a presvedčím vás o opaku. Stanete sa tam dôstojnými a potrebnými ľuďmi, prestanete byť zákazníkmi (prečo si len od pracovníkov nadácií nevezmú príklad štátni úradníci?). Dokáže priemerný úradník nehovoriť o tom, ako mu je len ťažko?

Prvé fotografie pri znovuobnovených staronových hodinách budú čoskoro zdobiť naše albumy a cez voľné sviatočné vianočné dni si iste mnohí zájdu aj na vynovené Hviezdoslavovo námestie a možno si postoja pod „ich“ hodinami a zaspomínajú si. Lebo, ako povedal O. Wilde, spomienky sú na to, aby sme si pripomenuli to, čo bolo dobré v našom živote.