Budeme sa opäť stretávať pri hodinách?

13.12.2006
Páčil sa vám článok?

V Bratislavských novinách ma zaujal článok o hodinách, ktoré kedysi dávnejšie stáli medzi SND a Carltonom. Boli miestom stretnutí zvlášť mladých ľudí.

Sledoval som ručičku, ktorá indikovala nárast príspevkov ako dar od Bratislavčanov na ich znovupostavenie. Bratislavčania dokázali dať niečo viac ako 40 000 korún. Zvyšok do 450 000 Sk v pozícii donora venovala Slovenská sporiteľňa. Zaiste pekné gesto. Z textu vyplynulo, že Bratislavčania sami darovali hodiny svojmu mestu. Donorom bola Slovenská, nie Bratislavská sporiteľňa! Bratislavčania nedokázali darovať ani desatinu z potrebnej sumy. Čím som prispel ja? Akosi som prehliadol autora myšlienky realizovať projekt pôvodne zničených hodín a implantovať ich na miesta takej poprerábanej, zmenenej „starej Bratislavy“, až sa mi to zdá zbytočné. Neverím, kiež by som sa mýlil, že hodiny budú miestom stretnutí či už mladých alebo kohokoľvek s kýmkoľvek. Dnes na to slúžia iné miesta, posedy, krčmičky, puby, ktorých je viac ako dosť práve v centre mesta. A tak som si položil otázku: prečo Bratislava nemá sochu Márie II. Theresie? Čím všetkým sa pričinila za 40-ročné obdobie vládnutia, aby aj dnešná Bratislava, tiež okolie, Marianka, Šaštín,... boli obohatené. Založila Orientálnu akadémiu vo Viedni, neskôr Konzulárna akadémia, ktorá vychovávala diplomatov. Bolo toho veľa, aj na úseku školstva! Aurel Dostál, Bratislava

~ ~ ~

Som veľmi rád, že jeden z bratislavských patriotov otvoril vo svojom príspevku práve otázku štedrosti Bratislavčanov. Máte pravdu. Bratislava má čo doháňať v oblasti darcovstva, hlavne, ak sa vrátime do čias starej Bratislavy. V 19. a začiatkom 20. storočia Bratislava mala svojich filantropov, fundácie, množstvo charitatívnych spolkov, Bratislavský mestský okrášľovací spolok a pod. Spomeniem len pár mien: K. Schifbecková, Fr. Török, A. S. Rojkó, Fr. Bode, I. Dussil, J. Jiringer, J. Schulpe, T. Bindelmayerová a iní. Pre týchto ľudí Bratislava veľa znamenala. Mali ju radi a aktívne prispievali k jej rozvoju. Dokonca podľa významnejších darcov boli pomenované i niektoré z prešporských ulíc.

Komunitná nadácia Bratislava sa snaží o oživenie tradície darcovstva. Zbierka na hodiny pri hoteli Carlton je len jeden z projektov, ktorým Bratislavčania podporili svoje miesto, kde žijú. Hovoríte, že ich príspevok bol nepatrný. Ja však celú vec cítim inak. Nie je dôležité koľko ľudia prispeli, ale to, že darovali. Niekedy aj malý dar je darom veľkým. Slovenská sporiteľňa možno nenesie meno „Bratislavská“, ale ľudia, ktorí rozhodli o poskytnutí daru, žijú tu v Bratislave. Dar tejto spoločnosti je prejavom jej záujmu o komunitu, v ktorej žijú jej zamestnanci a klienti. Čo sa týka sochy Márie II. Theresie, i ja si veľmi želám, aby opäť zdobila naše centrum. A nielen ona. Je tu viac osobností, ktorým možno venovať našu pozornosť. Sú to však nesmierne náročné projekty. Je na Bratislavčanoch, aby prišli s podnetmi a ochotou aktívne prispieť k dielu, podobne ako to urobil pán Ivan Lesák s hodinami. Želám si spolu s vami, aby Bratislavčania mali čoraz lepší vzťah k svojmu mestu, zaujímali sa o dianie v ňom, darovávali v prospech Bratislavy a boli skutočnými patriotmi.

Páčil sa vám článok?