Mesto o vlások uniklo božiemu dopusteniu

Bratislava už dávno nečelila takému ohrozeniu ako v auguste, keď sa hladina Dunaja zdvihla na úroveň, akú možno vidieť raz za niekoľko desaťročí. Dnes už možno s istotou povedať, že sme mali šťastie.

Dunaj sa v poslednej chvíli umúdril a jeho hladina, našťastie, ďalej nestúpala. Štátna správa a samospráva, Povodie Dunaja a mnohé ďalšie subjekty, ktoré sa podieľali na protipovodňových prácach, situáciu v podstate zvládli. Aj vďaka tomu sa metropola vyhla skutočne veľkým škodám a - s výnimkou obyvateľov Devína a Devínskej Novej Vsi, ktorým živel vytopil domy a záhrady - hroziaci Dunaj sa stal pre Bratislavčanov akousi prírodnou atrakciou. Okrem neuveriteľne širokej, rýchlo sa valiacej rieky v pamäti nadlho ostanú aj pohľady na davy zvedavcov, ktorí zaplnili nábrežie, kde prekážali pri opevňovacích prácach, a keď ich polícia odtiaľ vykázala, húfne obsadili bratislavské mosty.

Pri pohľade na katastrofické televízne zábery zo zaplavenej Prahy, ale aj iných českých, nemeckých a rakúskych miest vari každému zišla na um otázka: čo chýbalo, aby takéto božie dopustenie postihlo aj Bratislavu? O koľko centimetrov vyššia hladina Dunaja by spôsobila, že by sa situácia vymkla z rúk a voda by zaplavila mesto? Presnú odpoveď na takéto a podobné otázky nepoznáme, a tak si môžeme iba domýšľať, čo by sa stalo, keby voda zatopila časť Starého Mesta a dostala by sa až do Ružinova, Vrakune či Podunajských Biskupíc, ktoré sú najnižšie položenými časťami Bratislavy, alebo nebodaj do Petržalky...

Odborníci varujú: všetko nasvedčuje tomu, že svetová klíma sa výrazne mení a takéto alebo aj väčšie povodne sa pravdepodobne budú opakovať čoraz častejšie. Preto by tohtoročný august mal byť pre všetkých kompetentných a zainteresovaných predovšetkým poučením a výstrahou - asi v tom zmysle, že tentoraz sme mali ešte šťastie, ale nabudúce to tak nemusí byť. Preto sa na takéto mimoriadne situácie treba po každej stránke - technicky, organizačne i legislatívne - pripraviť už dnes.