Výlet, ktorý sa končí na smetisku

Nášmu mestu pribudla ďalšia atrakcia. Mestskou dopravou sa priveziete na Kramáre, Stromovú ulicu a vystúpite na zastávke Magurská. Ulicou, podľa ktorej je nazvaná zastávka, sa vyberiete severným smerom na Kamzík.

Pokiaľ budete prekonávať nenáročnú, mierne stúpajúcu asfaltovú cestu, môžete sledovať vydarenú i menej vydarenú výstavbu bytových jednotiek v tejto oblasti. Brechajúce psy z rodinných domov vám budú vytvárať idylu slovenskej dediny. Asi po desiatich minútach pohodlnej chôdze sa asfaltová cesta končí a vy začnete pomerne ostro stúpať lesným chodníkom. Ak bude teplé počasie a budete mať šťastie, tak hneď na začiatku lesa na ľavom svahu budete mať možnosť sledovať pekné, milé, v pokoji sa pasúce rohaté zvieratko, ktorého krotký pohľad na svet vo vás bude okamžite evokovať skalopevný záver: kamzík tatranský. Nedajte sa však popliesť, biele kamzíky neexistujú. Ide o obyčajnú kozu slovenskú.

Pokračujete ďalej lesným chodníkom a po niekoľkých minútach vás červená značka privedie na rozsiahlu lesnú čistinku, nachádzajúcu sa pod vysokonapäťovým elektrickým vedením. A tu musíte zbystriť pozornosť, lebo sme pri cieli nášho výletu, presnejšie jeho športovej časti. Na hranici končiaceho sa lesa, uprostred peknej prírody sa vám naskytne nezabudnuteľný pohľad - na nefalšovanú skládku odpadu. Takú, akú by nám závideli aj obyvatelia povestnej košickej časti Luník IX. Veľmi do kroku však nepridávajte, lebo o pár metrov narazíte na ďalšiu, rovnako veľkú. Aby sme si rozumeli, nejde o smeti vysypané z tašky, ale z nákladných áut. Sadrokartón, minerálna vlna, okenný rám, papierové škatule - môžete si vybrať. Šokovaní z tohto objavu však pravdepodobne v tichej bezmocnosti dáte prednosť úvahe o kultúrnej úrovni niektorých ľudí z nášho okolia a postavíte si otázku: ide o ľudskú primitívnosť, úbohosť alebo mentálnu retardáciu? Najpravdepodobnejšie sa javí ich vzájomná kombinácia, a to je veľmi zlá správa pre nás ostatných, lebo taká diagnóza je ťažko liečiteľná.