Zdroj: NÚDCH
Počet malých pacientov, ktorí po páde z výšky potrebovali lekársku pomoc na urgente v bratislavskej detskej nemocnici, za posledný rok narástol až o 70 percent! Ide pritom o tie najmenšie deti, od narodenia do troch rokov, najmä o dojčatá a batoľatá.
Zdravotný stav zhruba jednej štvrtiny detí si po páde vyžaduje hospitalizáciu na Klinike detskej chirurgie alebo intenzívne monitorovanie na Detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny.
Nebezpečná posteľ
Len minulý mesiac ošetrili na urgente vyše 4-tisíc detí, pričom 160 malých pacientov spadlo z výšky, väčšinou z manželskej postele. „Z toho osem detí sme museli hospitalizovať a monitorovať,“ informoval riaditeľ Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Ladislav Kužela.
Podľa lekárky z kliniky detskej chirurgie Daniely Šandorovej deti veľmi často padajú z prebaľovacích pultov, kočíka, schodov, kuchynskej linky, skrinky, sedačky, ale najviac z manželskej postele. Objavila sa aj rarita, keď ani nie polročné dieťa spadlo z pingpongového stola. „Ukázalo sa, že najnebezpečnejším miestom pre deti do troch rokov je manželská posteľ. Kým v sledovanom období v roku 2018 z manželskej postele spadlo 72 detí, v rovnakom období v tomto roku to bolo až 123 detí. Okrem pádov z postele sledujeme súčasne aj pridusenie alebo priľahnutie dospelou osobou,“ dodal Ladislav Kužela.
Situácia je podľa chirurgičky alarmujúca. Deti po páde na hlavu môžu skončiť s komplikovanými zlomeninami lebky, vnútrolebečným krvácaním, pomliaždením mozgu, rozsiahlym opuchom mozgu, v tom lepšom prípade „len“ s vonkajším poranením hlavy či otrasom mozgu.
Na vine je aj mobil
Dôvodov týchto detských úrazov je viac. Lekári to pripisujú nielen tomu, že deti sú v tomto veku aktívne, všetko skúšajú a objavujú, ale aj telefónom a sociálnym sieťam. „Možno je to aj rýchlou dobou, ľudia sa ponáhľajú, pozerajú do telefónov, komunikujú na sociálnych sieťach, pričom úraz sa môže stať v ktorúkoľvek sekundu. Často deti nechávajú na posteliach, vo vajíčkach, mali sme prípady, keď dieťa spadlo aj s vajíčkom vyloženým na stole, nie sú pripútané v kočíkoch a podobne,“ varuje Daniela Šandorová. Deti do 3 rokov by sa podľa nej tiež nemali hrávať na dvojmetrových preliezkach či skákať na trampolíne.
Čo radia lekári
Podľa prednostu detskej chirurgickej kliniky Jozefa Babalu pri diagnostike hrá výraznú úlohu práve rodič. Lekári sa pýtajú napríklad aj na odchýlky v správaní dieťaťa. Ak dieťa spadne z výšky, sledujte, či nie je ospalé. Spozornieť by ste mali aj vtedy, keď vracia. A kedy prísť k lekárovi? „Záleží na viacerých faktoroch, napríklad veku dieťaťa - čím je menšie, tým je pád rizikovejší. Dôležitá je aj výška, z akej spadlo, na aký povrch dopadlo, ako sa dieťa správa po úraze. Všímať si treba hlavne zmeny správania, či je prítomné bezvedomie, vracanie, opuch na hlavičke, rana, prípadne iné príznaky. Čím je dieťa menšie, napríklad novorodenec, tým sú riziká väčšie a je lepšie, keď dieťa vidí lekár,“ dodala Daniela Šandorová.
(lv)