Vysťahovalectvo je vynikajúci biznis
Z času na čas sa aj mňa zmocní „blbá nálada“. A mám čo robiť, aby som nepodľahla pokušeniu ponechať Fórum spotrebiteľov svojmu osudu. Stáva sa to vždy vtedy, keď mi v telefóne niekto dobre vynadá.
Pre niektorých nie som dosť agresívna, pre iných málo adresná a čoraz častejšie počúvam, že mám menej radiť ľuďom a viac za nich konkrétne vybavovať ich záležitosti. Preto si nalejme čistého vína. Agresivitu neuznávam, pretože násilie plodí násilie - odjakživa. Adresná byť zväčša nemôžem, pretože nemám v ruke neanonymnú, podpísanú, písomnú sťažnosť poškodeného občana, ktorá by ma ochránila v prípade súdneho konania.
A vybavovať za spotrebiteľa konkrétnu sťažnosť mi neumožňuje znenie zákona o ochrane spotrebiteľov. V ňom zakotvená možnosť bezplatného sprostredkovania po obojstrannom súhlase (podnikateľa aj spotrebiteľa) je taká donebavolajúca hlúposť, že ju mohli do zákona napísať iba choré mozgy. Načo sprostredkovateľa, ak obe strany súhlasia? Mám aj oveľa príjemnejšie zábavy, ako robiť vola!
Ak som teda začala blbou náladou, zostanem pri nej, pretože sa šíri ako mor aj Slovenskom. Starajú sa o to poctivo takmer všetky typy médií, ktoré uverejňujú slaboduché politické šarvátky našich demokraticky zvolených zástupcov. Dovoľte mi odbočiť. Pred niekoľkými rokmi ma spolupracovník z Rakúska požiadal, aby som mu pomohla vypracovať kontrolný systém na tamojšie penzióny dôchodcov. Po pár týždňoch úžasu nad nespokojnosťou ľudí som dospela k záveru, že by mali aspoň na mesiac okúsiť naše ustanovizne.
Je módou tvrdiť, že sa máme zle, je bieda, treba sa niekde vysťahovať. Najlepšie do USA alebo Kanady. Opovážim sa tvrdiť, že u nás je bieda veľmi zriedkavá. Stačí zájsť do plných šenkov, či nazrieť do kontajnerov! Naozaj biedni obyvatelia Zeme z Afriky či trebárs častí Ukrajiny alebo Rumunska by si vďačne zobrali to, čo vyhadzujú naši biedni spoluobčania, ktorým sa nechce často ani zašívať, či prať. Ak si niekto myslí, že vo vysnívaných krajinách ležia peniaze na ulici, nebránim im realizovať svoje túžby. Iba ma hnevá, že umožňujú vynikajúci biznis podnikavcom s ľudskou dôverčivosťou. Zaplatia často ťažké tisíce korún za sprostredkovanie práce v zahraničí, kde zarobí iba ak sprostredkovateľ.
Podobne kvitne obchod s vysťahovaleckými vízami. Viete ako to v najlepšom prípade funguje? Sprostredkovateľ vo vašom mene podá príslušné formuláre na ambasáde a čaká. Ak žiadosť vybavia, ponechá si zinkasované peniaze (napr. 1000 dolárov). Ak to nevyjde a už veľmi otravujete, vráti vám časť peňazí. On sám do tohto kšeftu vloží iba ak jednu cestu na získanie potrebných formulárov plus poštovné za poslanie. Na vybavenie totiž nemá vplyv.
Nuž, priatelia, ide leto. Ak si blbú náladu chcete liečiť vysťahovaním, radšej sa obráťte na príslušné veľvyslanectvá alebo internet. Rozhodne ušetríte!
Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN