Zdroj: Shutterstock
Je skutočne zmena stravovacích, pohybových a kozmetických návykov presne to, na čo máme pri nadváhe svoju pozornosť zamerať najviac? Alebo by dôvod našich prebytočných kíl mohol spočívať v niečom inom? Tieto otázky sme položili psychiatričke, MUDr. Lucii Vaškovej.
Je pravda, že ľudia s nadváhou sa od tých s normálnou hmotnosťou líšia tiež svojimi postojmi, hodnotami, motiváciou a správaním. Naša (nad) váha súvisí aj so spôsobom, ako zaobchádzame so svojím osobným priestorom. Keďže osobný priestor každého z nás je iný, je nevyhnutne odlišné jeho vymedzenie, jeho hranice.
Ako si svoj priestor môžeme vymedziť?
Ak chceme, aby ostatní naše hranice rešpektovali, musíme jasne označiť, kde sú. Ak nedáme ostatným najavo, čo sa nám páči a čo nie, ťažko môžeme čakať, že na to prídu sami. Dôvodov, prečo o svojich hraniciach s ľuďmi okolo seba nekomunikujeme, môže byť celý rad. Niekedy môžu dokonca vyústiť do situácie, keď si od druhých necháme páčiť veci, ktoré sú nám nepríjemné, bez toho aby sme sa ohradili. Prílišné ustupovanie nárokom okolia a nedostatok ohľadov na seba nás však čoskoro privedie k pocitom psychickej nepohody a stresu.
Ako súvisí vymedzovanie hraníc s nadváhou?
Z pozorovaní osôb s nadváhou (týka sa to viac žien, než mužov) som získala dojem, že sa tvária priateľsky, aj keď im okolie do ich priestoru vstupuje a im sa to nepáči. Koniec koncov stereotyp „spokojných a smejúcich sa tlsťochov“ by tomu nasvedčoval. V praxi by to mohlo znamenať, že svojmu okoliu nedajú najavo, keď sa im niečo nepáči, a ostatní potom ich osobný priestor logicky nemôžu rešpektovať, ani keby chceli.
Žena, ktorá nedá jasne najavo, čo sa jej nepáči, a svoj priestor si teda neochráni, žije pod tlakom, v strese a v nepohode. Potom je možné, že si na podvedomej úrovni, na obranu vlastného územia, vytvorí „tukovú hradbu“.
Dalo by sa povedať, že čím viac žena váži, tým viac sa vyhýba konfliktom, v konfrontácii ustupuje a nedá najavo svoj názor, keď očakáva, že ostatní s ňou nebudú súhlasiť. Tiež jej viac záleží na tom, čo si o nej ostatní ľudia myslia, a pripadá si ostatnými ľuďmi viac využívaná ako žena štíhla.
Vymedzovanie hraníc ale asi nie je jediným dôvodom, prečo vážime viac, než by sme chceli...
Mnohé ženy sa tukom obaľujú v čase, keď sa rozídu so svojím priateľom, prípadne manželom. Cítia sa nepríťažlivé, nepotrebné, opustené. A tukom si vytvárajú hradbu voči mužom, aby ich už žiadny neopustil... S rozchodom úzko súvisí aj pocit, že sú na všetko samy. A - byť na všetko sama, to už chce poriadnu silu.
Často sme tiež svedkami extrémov – tuční ľudia si myslia, že majú hmotnosť vlastne normálnu a chudí zase, že potrebujú ešte nejaké to kilo zhodiť. Nie je to pre naše zdravie nebezpečné?
Najhoršie je, keď sa pri posudzovaní vlastnej hmotnosti dostaneme mimo realitu. Ani jeden extrém nepomáha. Skôr naopak. Zneisťuje, deprimuje. Buď sa trápime kvôli neexistujúcim kilám, alebo tie existujúce ignorujeme a veselo priberáme ďalej. Pre toto všetko je dôležité objaviť príčiny svojej nadváhy (vonkajšie, ale najmä vnútorné) a nájsť v sebe motiváciu sa jej zbaviť. Jednotný recept neexistuje. Každá si ten „svoj“ musí napísať sama.
(sv)