Ktoré mestské časti sú najpriateľskejšie k chodcom?

Zdroj: ms

Zavedenie parkovacej politiky by významne pomohlo aj chodcom. Na poslednom mestskom zastupiteľstve ju však poslanci opäť neuviedli do praxe. Aká je situácia chodcov v hlavnom meste a prečo je vlastne nutné zaoberať sa pešou dopravou?

Dlhé roky boli v Bratislave projektanti zvyknutí myslieť pri premene verejného priestoru v prvom rade na autá, až potom na ľudí. „Sledujeme však, že v posledných rokoch sa už chodec v projektoch dostáva na lepšiu pozíciu,“ hovorí Peter Netri z Cyklokoalície a spoluautor Plánu Bratislava. Hoci myslenie projektantov sa mení pomaly, akoby bola v meste stále prioritou otázka, kde zaparkujú autá. Takže metrový chodník sa rozšíri maximálne na meter a pol, ale vďakabohu aj za tento trend.

O podceňovanej pešej doprave sa diskutuje čoraz viac. Je to totiž popri kvalitnej MHD a cyklodoprave ďalší prvok, ktorý môže jednak odbremeniť mesto od náporu áut, jednak motivovať ľudí nechať auto doma.Takže, aké dnes majú u nás chodci vytvorené podmienky? „Tým, že máme povolené parkovanie na chodníkoch, chodníky sú atakované autami,“ hovorí Peter Netri. Je to problém celého Slovenska, v Bratislave je však najvypuklejší. „Chodníky boli vytvorené na základe nejakej normy, ktorá rátala s istým počtom chodcov. Podľa toho sa robila ich šírka. Norma však začne strácať zmysel v momente, keď chodník obsadia autá.“ Kapacita je logicky znížená a vzniká nekomfort. A to je dôvod, prečo je nutné tému pešej dopravy otvárať. 

„Systematickejším spôsobom sa jej venuje Petržalka, ktorá si ako prvá nechala spraviť štúdiu cyklistickej dopravy a teraz postupne vypracúva štúdiu pešej dopravy,“ pokračuje Peter Netri. „Začala Hájmi, teraz prebieha výskum v časti Dvory a plánujú zmapovať aj ďalšie časti sídliska. Súčasťou štúdie by mali aktuálne, ale aj dlhodobejšie zlepšenia na to, aby sa pešia doprava stala atraktívnejšou.“

Podľa jeho slov má pozitívny prístup aj Staré Mesto, kde je starosta aktívny v rekonštrukciách ulíc a okrem toho, že sa robia bezbariérové ulice, ponúka aj progresívnejšie riešenia. V projektoch napríklad navrhuje skracovať vzdialenosti, ktoré musia chodci prekonávať. Hoci v Starom Meste tiež nemajú manuál verejných priestorov, podľa Petra Netriho je pozitívne, že sa mestská časť venuje chodcom nielen na papieri, ale aj v realite. Ostatné mestské časti totiž maximálne debariérizujú nejaké priechody pre chodcov. 

Zavedenie parkovacej politiky, ktorá by dostala aj autá z chodníkov, sa však v Bratislave stále posúva. V zastupiteľstve sú dva tábory, za a proti, ku ktorému by sa pridala Cyklokoalícia? „Poviem za seba. Myslím si, že návrh, ktorý bol predložený, je pomerne dobrý, a ja by som hlasoval za,“ vyjadril sa Peter Netri. „Hovorili sme o tom aj na komisii dopravy, ktorej som členom, neboli tam nejaké veľké pripomienky. Čo je problém, je štatút, ktorý rozdeľuje peniaze, teda výnosy, podľa mňa zlým spôsobom – 75 percent pre mestskú časť,25 percent pre mesto. Mestská časť však nemôže rozvíjať MHD, kupovať nové autobusy, ani rekonštruovať električkové trate, budovať hlavné mestské cyklotrasy či stavať záchytné parkoviská... A to sú presne veci, ktoré by sa mali financovať práve z parkovacej politiky. Takže by som zmenil pomer. V úplne ideálnom prípade, ako sme to napísali do Plánu Bratislava, by mali všetky cesty, a to aj 3. a 4. triedy prejsť pod jeden zodpovedný orgán, a tým by malo byť hlavné mesto. To by riešilo opravy vozoviek aj parkovaciu politiku, a to na základe dopytu a potrieb mestskej časti.“ 

(in)