Rozšírenie koryta na oboch brehoch zníži hladinu Dunaja až o 50 centimetrov

2.10.2006
Páčil sa vám článok?

V lete roku 2002 mesto zažilo povodeň. Rozvodnený Dunaj Bratislavčanov vydesil, veľké škody napokon nevznikli. Zaujímalo nás, aké protipovodňové opatrenia sa odvtedy uskutočnili a čo sa v tomto smere pripravuje.

Ako nám povedal technický námestník riaditeľa odštepného závodu Bratislava Slovenského vodohospodárskeho podniku Peter Minárik, medzitým sa vykonali technické opatrenia na pravom brehu Dunaja pod Bratislavou. „Začali sme s nimi dávno pred povodňou v auguste 2002,“ konštatoval a dodal, že rozšírenie koryta na oboch brehoch podľa výpočtov zníži v profile bratislavského propelera hladinu o 40 až 50 centimetrov, jednostranné rozšírenie (na pravom brehu) už v auguste 2002 prispelo k zníženiu hladiny o asi 20 centimetrov. Okrem toho bol pripravený projekt pre územné rozhodnutie na riešenie Viedenskej cesty, kde bol počas povodní pred dvomi rokmi urobený umelý násyp. Zvolené riešenie ráta aj s cyklistickým chodníkom a zahrňuje aj ochranu Divadla Aréna. „Okrem toho sa v rámci budovania diaľnice Prístavný most - Viedenská cesta začala výstavba hydraulickej ochrany diaľnice, ktorá bude zabezpečovať aj ochranu Petržalky pred stúpaním podzemných vôd za vysokých vodných stavov na Dunaji,“ uviedol P. Minárik.

Pred niekoľkými dňami, 14. júla, vláda schválila projekt financovania ochrany Bratislavy z kohéznych fondov Európskej únie, ktorý bude v krátkom čase predložený do Bruselu. „V rámci Európskej únie ide o prvý projekt týkajúci sa protipovodňovej ochrany,“ vysvetlil P. Minárik. „Podarilo sa to aj vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia vyhlásilo ochranu Bratislavy pred povodňami za prioritu číslo jeden. Treba však povedať, že ochrana Bratislavy nerieši len ochranu samotného mesta, ale celého priľahlého územia, to znamená veľký Žitný ostrov a oblasti na ľavom brehu Malého Dunaja až po Galantu.“

Tento projekt rieši aj ochranu Devínskej Novej Vsi, Devína, Bratislavy na ľavom brehu, Viedenskej cesty na pravom brehu, ako aj jednej lokality hrádze pod Gabčíkovom, ktorá vykazuje istú nestabilitu z hľadiska prúdenia podzemných vôd. Prvou stavbou je už spomenutá Viedenská cesta.

„Nezávisle od toho ešte v tomto roku ukončíme realizáciu sanácie podložia hrádze pri Slovnafte, ktoré bolo počas povodní v roku 2002 najkritickejším miestom, aj keď sa to nemedializovalo,“ pokračoval P. Minárik. „Prieskumy po povodniach ukázali, že podložie v tomto úseku je úplne vypláchnuté, sú tam dutiny a voda tadiaľ tiekla do chráneného územia. Myslím si, že ďalšiu povodeň by táto hrádza už nebola prežila a prepadla by sa do vypláchnutých priestorov.“

Komplikovanou záležitosťou je rozširovanie koryta Dunaja na ľavom brehu, kde dochádza k veľkým problémom z hľadiska majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov. „Majitelia pozemkov v inundácii od nás žiadajú nehorázne financie, neakceptovali našu ponuku na výmenu pozemkov, hoci z ich hľadiska by to bolo podstatne lepšie riešenie, pretože na tomto území sa nedá postaviť nič,“ podotkol P. Minárik. Práce sa zatiaľ obmedzili na časti, ktoré sú majetkovoprávne vyriešené a momentálne sú pozastavené. Vodohospodári už požiadali mestskú časť Ružinov o vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme.

Páčil sa vám článok?