Pomoc bezdomovcom: Starostlivosť by im mala poskytnúť aj špeciálna ambulancia

Koncepcia pomoci ľuďom bez domova prináša konkrétny a zároveň i realistický návrh vytvorenia integrovaného systému pomoci ľuďom, ktorí z rôznych príčin ostali na ulici.

V diskusnej relácii internetovej televízie Tablet.TV to uviedla viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková. Spolu so svojou kolegyňou z mestského zastupiteľstva i mestskej komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania Zdenkou Zaťovičovou hovorili tiež o konkrétnych návrhoch opatrení, ktoré koncept strategického dokumentu prináša.

Plšeková pripomenula, že materiál vychádza z podkladov a zistení, ktoré prinieslo historicky prvé sčítanie ľudí bez domova na území Bratislavy na jeseň 2016. „Mapovanie poskytlo nielen informácie o vekovej a sociálnej štruktúre ľudí bez domova, ich koncentrácii v jednotlivých častiach hlavného mesta, ale približuje aj dôvody, ktoré zapríčinili ich súčasnú situáciu,“ upozornila viceprimátorka.

Zaťovičová poukázala taktiež na doterajšiu prax a snahu mesta o spoluprácu s neziskovými združeniami, ktoré sa venujú práci s ľuďmi bez prístrešia. „Každoročne schvaľujeme peniaze z mestského rozpočtu, ktorými podporujeme činnosť týchto organizácií, za posledné roky pritom ide o enormný nárast týchto prostriedkov,“ zdôraznila. „Táto priama, ale i nepriama pomoc, akou je napríklad bezplatný prenájom mestských priestorov pre neziskové združenia, sú takisto východiskami, od ktorých sa môže odvíjať návrh koncepčného systému integrovanej pomoci,“ skonštatovala.

Obe poslankyne sa vyjadrili aj k niektorým konkrétnym navrhovaným opatreniam spomínaným v spracovanom dokumente. Je medzi nimi aj myšlienka, aby k nocľahárni Mea Culpa a sociálnym ubytovniam Fortuna a Kopčany pribudol aj útulok pre ľudí bez domova. „Malo by ísť o transformáciu jedného z našich zariadení, ktoré by poskytlo miesto pre ľudí, ktorí síce nemajú vlastný domov, no urobili už prvé kroky pri integrovaní sa naspäť do spoločnosti, našli si prácu a potrebujú mať určité súkromie, prípadne ak pracujú počas noci, potrebujú mať miesto pre oddych počas dňa, čo im nocľaháreň neposkytne,“ vysvetlila Plšeková. O útulku, ktorý by zriadilo mesto a prevádzkovala mimovládna organizácia, sa uvažuje v návrhu v lokalite medzi Dúbravkou a Lamačom, v blízkosti súčasnej sociálnej ubytovne Fortuna.

V rovnakej lokalite sa uvažuje aj o zriadení špeciálnej lekárskej ambulancie pre ľudí bez domova. „Je to veľmi dôležité, veď napokon podľa sčítania až 49 percent ľudí bez domova trpí zdravotnými problémami, či už ochoreniami pohybového aparátu, následkov závislostí, ale aj psychickými problémami, ktoré sú často práve príčinou toho, že sa človek ocitol na okraji spoločnosti,“ zdôraznila Plšeková.

Pripomenula aj problém s prístupom ľudí bez domova k zdravotnej starostlivosti. V špeciálnej ambulancii vidí riešenie, priznáva však možný problém s personálnym zabezpečením takejto ambulancie. „Dnes je všeobecne problém zohnať lekárov,“ upozornila. Možnosťou by podľa nej bolo spojiť sily s univerzitným prostredím, spomína v tejto súvislosti existujúcu dobrú spoluprácu magistrátu s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

Zaťovičová v diskusii pripomenula, že problematika pomoci ľuďom bez domova nie je iba o vytvorení efektívneho integrovaného súboru opatrení a jeho samotnej realizácii, ale tiež o presvedčení samotných adresátov, aby prijali takúto pomoc. Pripojila i osobnú skúsenosť z Dúbravky, ktorú v mestskom parlamente zastupuje. „Ľuďom bez domova žijúcim na území mestskej časti sme napríklad ponúkli možnosť prilepšiť si, získať aspoň nejaké financie za drobné práce v rámci verejnoprospešných služieb, viacerí to však odmietli, hoci to boli relatívne mladí ľudia v produktívnom veku,“ uviedla.

V každom prípade, pracovnú integráciu a s ňou spojenú postupnú resocializáciu ľudí bez domova vidia obe poslankyne ako jednu z výziev prinášajúcu reálnu možnosť zlepšenia situácie. „Opäť je tu možnosť spolupráce s neziskovými združeniami, ktoré už majú za sebou úspešné projekty v tejto oblasti, takisto sa otvára možnosť využiť pomoc týchto ľudí pri skrášľovaní, zlepšovaní verejných priestorov či zamestnať ich v mestských firmách,“ skonštatovali.

Zhodli sa i na tom, že nemenej dôležitou ako ostatné prioritné oblasti vytváranej koncepcie je búranie predsudkov a zapojenie verejnosti do celého procesu pomoci ľuďom bez prístrešia. „Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc, nemôžeme pred tým zatvárať oči. Ten problém sa týka všetkých, ktorým záleží na tom, aby sa v Bratislave žilo lepšie,“ uzatvorila Plšeková.

Koncepciu pomoci ľuďom bez domova môže v súčasnosti pripomienkovať odborná i laická verejnosť. Očakáva sa, že do konca roka by mal byť materiál v podobe, ktorú budú schvaľovať mestskí poslanci.

(TASR)