Na ostrove Sihoť pokračuje výsadba 600 nových stromov
Na ostrove sihoť pokračuje výsadba 600 nových stromov - sihot1
Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného vodárenského a vodohospodárskeho zdroja (pri Devínskej ceste), sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov.
Ide o časť plochy, na ktorej na jar tohto roka prebehla ťažba dreva až do času, kým ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) v polovici apríla výrub nepozastavila, pokiaľ sa nenájde systémové riešenie pre ochranu ostrova. Celkovo by tu malo aktuálne pribudnúť okolo 600 stromov pôvodného druhu topoľa čierneho.
„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov,“ povedala dnes Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. „Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný,“ doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.
To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. „Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované,“ povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely. Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že „prvá lastovička leto nerobí“.
Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne. Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym.
Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.
(TASR, Foto: MP SR)