Spor v Starom Meste. Je Satinského ulica súkromný majetok?

Ako je možné, že ulicu, ktorú koncom októbra 2015, oficiálne pomenovali na Satinského, zatarasili obyvatelia polyfunkčného domu na Dunajskej plotom?

Z Dunajskej na Cintorínsku sa tak cez Satinského nedostanete ani pešo, hoci ulica je zaznačená v Územnom pláne zóny Dunajská už od roku 2005 a jej hlavný spracovateľ architekt Oliver Peržel nám prezradil, že sa s ňou vtedy rátalo ako s obojsmernou cestou a dokonca sa uvažovalo, že by tade jazdili aj trolejbusy.

Rovnako je to v územnom pláne zóny Dunajská z roku 2010, kde je Satinského zaznačená ako predĺženie Klemensovej. V tej dobe ešte nebola prejazdná, bránila tomu trafostanica, ktorá stála v strede komunikácie. Napokon sa ju podarilo v roku 2015 premiestniť do novovznikajúcej Nemocnice svätého Michala a všetci predpokladali, že konečne vznikne priechodná ulica určená pre chodcov a cyklistov. Nemalú zásluhu na tom mal autor myšlienky vzniku Satinského ulice Oliver Paradeiser.

S jeho návrhom nazvať uličku, ktorá začína takmer pri soche Júliusa  Satinského na Dunajskej, sa stotožnili poslanci Starého Mesta a mestského zastupiteľstva a názov odsúhlasili. Nikto vtedy neriešil, že magistrát ani mestská časť komunikáciu stále nemá v správe. A to napriek tomu, že od kolaudácie budovy na Dunajskej ubehlo už desať rokov. A nikoho zjavne netrápilo ani to, že už od vzniku Satinského ulice majitelia bytov dávali najavo, že priechodnú ulicu nechcú a pozemok patrí im. Už v deň pomenovania ulice ju zatarasili kontajnermi, neskôr na ňu osadili a vzápätí demontovali plot, potom kužele a pneumatiky a dnes je tam pletivový plot.

„Faktom je, že ak je komunikácia v územnom pláne navrhnutá ako komunikácia, nemôže byť prevádzkovaná ako súkromná,“ vysvetľuje Oliver Paradeiser, ktorý sa o Satinského ulicu aktívne zaujíma. Bežný postup je, že stavebník vybuduje cestné teleso pri dome, ktorý stavia. Zabezpečí kolaudáciu a po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia požiada magistrát, aby komunikáciu prevzal do vlastníctva. Hlavné mesto zaradí komunikáciu do jednej zo štyroch kategórií. V prípade, že ide o komunikáciu 3. a 4. triedy, čo je prípad Satinského ulice, zverí ju do správy príslušnej mestskej časti.

Toto sa však nestalo. Pozemok pod komunikáciou zostal vo vlastníctve dnes už majiteľov bytov domu na Dunajskej. A tí zjavne nechcú, aby popod ich dom chodili ľudia. Ani zveriť komunikáciu mestu sa nechystajú. „Na magistráte v súčasnosti nie je evidovaná žiadna žiadosť  investora  o bezodplatné odovzdanie novovybudovanej komunikácie medzi Cintorínskou  a Dunajskou ulicou,“ informovala nás hovorkyňa Ivana Skokanová. „ V takýchto prípadoch je možné len vyzvať investora/majiteľa, aby tak spravil, ale ani to neznamená, že tak spraviť musí.“

Pritom keď sa schvaľoval územný plán 2005, mohol sa k nemu vyjadriť každý. Odborná verejnosť o plánoch určite vedela alebo mala vedieť. Investor vtedy námietky nemal. „Napokon, do garáží si vybudovali cestu. Žiadali predsa ešte v roku 2005 Staré Mesto ako špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie 3. a 4. triedy, aby ju mohli rozšíriť o pol metra na šesť, aby tade mohli jazdiť autá v oboch smeroch. Vtedy uznávali, že to komunikácia je. A tej žiadosti bolo vyhovené,“ hovorí Oliver Paradeiser.     

Kde sa teda stala chyba? Zrejme niekde na úplnom začiatku. V prvom rade je otázka, kto predal pozemok pod budúcou komunikáciou súkromnému investorovi? A ak to aj urobil, prečo tam nebolo vecné bremeno, teda podmienka, že cesta bude slúžiť verejnosti? Pozemok dnes už patrí z väčšej časti vlastníkom bytov a je možné, že tí skutočne nevedeli, že ich pozemok nie je dvor, ale budúca komunikácia. Ich argumenty bohužiaľ nepoznáme, správkyňa domu Jana Madajová má od vlastníkov pokyn nevyjadrovať sa. Diskusia je nulová. Nevieme teda ani, či majú všetci vlastníci rovnaký názor a sú stotožnení so znepriechodnením ulice. Problém sa však nevyrieši ani plotom, ani mlčaním, ale hľadaním spoločného riešenia. Ako skonštatovala Viera Satinská „ulica sa skôr či neskôr zase spriechodní“. Plot jej prekáža najmä ako občianke. „Meno ulice v tomto prípade nie je až také dôležité, je mi ľúto skôr starých a chorých ľudí, ktorí sa pre spory nemôžu dostať z Dunajskej priamo k nemocnici.“

Paradoxné je, že hneď za Satinského ulicou je predĺženie Cukrovej, ktoré spája Lazaretskú s Cintorínskou ulicou, kde je situácia podobná, napriek tomu bezproblémová. „Táto ulička je takisto súkromným pozemkom, ale slúži verejnosti. Podobne ako pozemok pri Rajskej ulici za obchodným domom,“ dodáva Oliver Paradeiser.

(in, Foto: Matúš Husár)