NÁZOR: Čierne stavby v Ružinove

Názor: čierne stavby v ružinove - droba_bajer

Ružinovské sídliská začali vyrastať v päťdesiatych rokoch minulého storočia a ku cti socialistických plánovačov slúži, že boli relatívne štedrí k priestoru, zeleni i rekreačným zónam. Tvár Ružinova sa začala meniť začiatkom deväťdesiatych rokov, keď „rýchlokvasení“ developeri zacítili obchodnú príležitosť a s použitím všetkých dostupných metód začali sídliská zahusťovať rezidenčnou výstavbou i administratívnymi budovami.

V začiatkoch pre developerov neplatili takmer žiadne pravidlá a stavalo sa úplne „na hulváta“. Neskôr sa síce začal zvyšovať tlak nás, pôvodných obyvateľov, no spravidla to končievalo víťazstvom toho silnejšieho, čiže developera. Ten si dokázal presadiť skoro vždy všetko, čo si zaumienil. A ak náhodou nezískal potrebné povolenia, neváhal stavať na čierno s tým, že svoju stavbu nakoniec nejako „papierovo dotiahne“.

Na Slovensku snáď nepoznáme čiernu stavbu, ktorá by sa dodatočne nelegalizovala. Niektoré stavby síce legálne boli, ale investor sa dostal do finančných ťažkostí a projekt nedokončil. A mnohé dokončené projekty boli odfláknuté tak, že noví majitelia už od nasťahovania nasadli na kolotoč reklamácií a problémov, ktorý sa pre nich dodnes nezastavil. Spomeňme si na známy Obchodný dom Ružinov a ruinu, ktorá po ňom ostala (Turčianska - Prievozská, Mokraň, Záhon, Retro a veľmi zlý zásah do spodných vôd, problémy so statikou okolitých domov a sľúbená zeleň okolo Retra, stavba bytového domu pri konečnej električiek Ružinovská - Pošeň). A samozrejme, nezabudnime na známu stavbu Smolnícka - Komárnická, ktorá začala rásť aj napriek protestom a petíciám. Stavbu sa podarilo zastaviť až po zákroku miestneho úradu, starostu a ľudí, ktorí volali nonstop políciu. Ale jama už existuje a sme zvedaví, či a kedy sa táto čierna stavba stane legálnou. Kto je za to zodpovedný? V prvom rade magistrát a primátor. Ten spolu s poslancami schvaľuje predaje pozemkov. A takto, často bez vedomia občanov, začnú stavebné aktivity. Keďže pozemok je už majetkom súkromného investora, miestny úrad a ľudia sú bezmocní.

Ako sa tomuto javu dá zabrániť? Nuž v prvom rade je potrebný dobrý primátor, starostovia a poslanci. Ďalej by každá developerská aktivita v súlade so zákonom mala byť oznamovaná všetkým dotknutým obyvateľom na bránach domov, obchodov a v médiách. Komunikovať s verejnosťou priamo a otvorene. Magistrát síce vlastní pozemky, ale rozhodovať o ich osude by mali miestne úrady, obyvatelia dotknutých oblastí, a nie pár poslancov, ktorí často ani nevedia, čo v skutočnosti predali.

V prípade Smolníckej-Komárnickej starosta po osobnom stretnutí prisľúbil pomoc, ale sám oznámil, že je len otázkou času, kedy developer vyhrá súd a stavba sa dokončí. To už sme ale pri úplne inej téme, ktorou je súdnictvo. Verme, že mu po odchode Harabina svitá na lepšie časy. A úplne na záver ponaučenie. Ak sa zdvihne dostatočne veľká a mohutná vlna občianskeho odporu cez petície, stretnutia a médiá, obyvatelia majú šancu poraziť aj veľkého a finančne silného hráča. Chce to len, aby sme ako Ružinovčania neboli úplne pasívni a nenechali si przniť štvrť, v ktorej sme mnohí aj vyrastali a ktorú máme radi.

Juraj Droba, Ružinovčan a poslanec Národnej rady SR za hnutie NOVA
Radovan Bajer, Ružinovčan a člen hnutia NOVA

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.