NÁZOR: Zrušme nezmysel zvaný gastrolístky

Názor: zrušme nezmysel zvaný gastrolístky - droba_juraj

Na prebiehajúcej schôdzi parlamentu prednesiem návrh na zrušenie gastrolístkov. Nemajú opodstatnenie, lebo zaťažujú zamestnávateľov byrokraciou a nákladmi, zo zamestnancov robia nesvojprávne ovce, ktoré by bez lístkov nebodaj zabudli jesť, predražujú stravovacie služby a jediný, kto má z toho osoh, sú emitenti gastrolístkov, ktorých je presne päť. Namiesto gastrolístkov navrhnem vyplácanie povinného nezdaniteľného príspevku rovno so mzdou.

Stravné lístky sú byrokratický nezmysel. Sedemstopäťdesiat tisíc zamestnancov je nútených ich používať na účel, na ktorý boli už pred tisíckami rokov vymyslené peniaze. Každý mesiac sa jedná o desiatky tisíc hodín, ktoré musia zamestnávatelia na Slovensku preplatiť svojim účtovníčkám miesto toho, aby sa mohli venovať normálnej práci.

Stravné lístky vytvárajú veľký problém aj pre príjemcu, ktorý chce obdržané lístky spätne zameniť za peniaze. Príjemca, teda najmä reštauračné zariadenie, nedostáva preplatenú plnú hodnotu stravného lístku. Príjemca platí províziu vydavateľovi vo výške 2-6 %, v závislosti od individuálnej zmluvy, väčšie firmy platia nižšiu províziu. To znamená, že ak zaplatíte 3,50 za obed stravným lístkom v malej reštaurácii, reštaurácia dostane len približne 3,3 eura, 20 centov ide vydavateľovi.

Jediný skutočne dobrý dôvod pre existenciu stravných lístkov je, že sa na tom dá dobre zarobiť. Existuje päť firiem, teda licencovaných vydavateľov, ktoré v tejto oblasti podnikajú, a nikto ďalší nemôže. Je to čistý oligopol. Gastrofirmy tak majú garantované tržby takmer 60 miliónov eur, ktoré pochádzajú z miezd zamestnancov a o ktoré by mohli byť lacnejšie jedlá pre ľudí.

Jediné všeobecné platidlo na území Slovenskej republiky má byť euro. Stravné lístky však vytvárajú nové platidlo. Funguje to tak, že primárny používateľ, teda zamestnanec, ktorý gastrolístok dostane od zamestnávateľa, si zaň kúpi napríklad bryndzové halušky. Predavač halušiek by mal lístok znehodnotiť a poslať vydavateľovi. Na to je však potrebné, aby mal „haluškár“ s vydavateľom lístkov uzavretú zmluvu, že môže prijímať stravené lístky. Vzniká tak zbytočný byrokratický proces. Tento proces sa však dá jednoducho obísť tým, že „haluškár“ neznehodnotí stravné lístky, ale sám si za ne nakúpi tovar. Napríklad zeleninu. A zeleninár si za „stravenky“ môže kúpiť napríklad pečivo. A tak to môže pokračovať. Vzniká ďalšie platidlo, ktorým sa dá platiť na území Slovenskej republiky.

Často zaznieva argument, že bez stravných lístkov by sa ľudia prestali stravovať, prípadne, že by prestali jesť teplé jedlá. Ľudia sa ale nestravujú v reštauračných zariadeniach preto, že by mali stravné lístky, ale preto, lebo sú hladní.

V mysliach mnohých sa vytvorilo zdanie, že stravné lístky sú zadarmo a tým pádom je zadarmo aj obed. Je to mýtus. Ten obed niekto zaplatiť musí. A tým človekom nie je nikto iný ako samotný zamestnanec. Zrušením gastrolístkov by zamestnanec podľa môjho návrhu neprišiel ani o cent. Celá suma by sa presunula priamo do výplaty zamestnanca.

Základnou otázkou zostáva, či rozhoduje o použití svojich peňazí zamestnanec alebo mu to má diktovať štát a Asociácia eminentov stravovacích poukážok. Gastrolístky sú ukážkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátnou mocou silnejšie ako záujmy občanov. Záleží nám, politikom, na záujmoch občanov alebo na biznise spriatelených firiem na úkor všetkých ostatných?

Juraj Droba,
poslanec Národnej rady SR
a kandidát hnutia NOVA do Európskeho parlamentu

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.