Ako pripraviť staromestské deti o školu

Spôsob, akým mesto Bratislava prišlo o budovu Základnej školy na Jesenského ulici a tá sa obratom dostala z vlastníctva katolíckej cirkvi do rúk novozaloženej firmy s nastrčenými spoločníkmi, vyvoláva oprávnené pochybnosti, či predstavitelia bratislavskej a staromestskej samosprávy konali vo verejnom záujme. Všetko nasvedčuje tomu, že tomu tak nebolo.

Len pre poriadok - mesto Bratislava prehralo vlani v marci súdny spor o školskú budovu na Jesenského ulici. O výsledku rozhodnutia magistrát nikoho neinformoval - dokonca ani samosprávu mestskej časti Staré Mesto, ktorá je zriaďovateľom tejto pridruženej školy UNESCO. Mestská časť v tom čase v rámci projektu obnovy staromestských škôl pripravovala výmenu okien na tejto kultúrnej pamiatke. Okná vlani v lete vymenili a v septembri škola otvorila prvý ročník.

V decembri došlo po voľbách k zmene samosprávy na úrovni mesta aj mestskej časti, nové vedenie magistrátu však o súdnej prehre a zmene vlastníctva školskej budovy mlčalo až do  mája, keď už uplynuli všetky termíny na odvolanie a sťažnosti. Bývalé ani súčasné vedenie mesta nevyužilo možnosť, aby sa proti rozsudku odvolalo a tak sa rímsko-katolícka cirkev stala novým vlastníkom školy. Cirkev však podľa všetkého nemala záujem prevádzkovať ďalej školu, ktorá tu funguje od roku 1870, ale začala hľadať kupca, ktorého obratom aj našla. Stala sa ním bratislavská spoločnosť INUQ, s.r.o., ktorá vznikla len pred rokom. Podiely oboch spoločníkov z Lutína a Želiezoviec sú pritom založené v prospech bratislavskej dcéry švajčiarskej spoločnosti S&B Enhanced Finance AG. Noví vlastníci sú teda podľa všetkého len nastrčené osoby a skutočného majiteľa treba hľadať niekde inde.

Pokiaľ bývalé vedenie magistrátu a súčasná bratislavská a staromestská samospráva hodnoverne nevysvetlia, prečo nekonali a neinformovali učiteľov a rodičov o zmene vlastníka okamžite, ako sa o tom dozvedeli, bude existovať podozrenie, že konali v cudzí prospech. Keďže sa to podľa všetkého vysvetliť ani nedá, všetci radšej mlčia.

Radoslav Števčík
SLOVO K VECI