Aj zdravotné služby sa dajú reklamovať

Neuveriteľne veľa ohlasov vyvolal môj predchádzajúci príspevok o zdravotníckej problematike. Väčšina podnetov končila otázkou, že keď ani ja nevidím svetlo na konci tunela, ako ho majú vidieť menej podkutí občania.

Nuž, nie som vševedko a v zdravotníctve som pracovala iba štyri roky - aj to už dávno. Nevydržala som každodenné stretávanie sa s „bohmi v bielom“ a ich postojom, že absolvent inej fakulty ako lekárskej je iba čosi medzi sestričkou a sanitárkou. A tak som to vzdala a priznám sa, dnes to neľutujem. Nádejam sa, že som právnym poradenstvom azda pomohla viacerým ľuďom, ako by som mohla byť prospešná ako laboratórna pracovníčka. No dosť už životopisu.

Po celé dva týždne som uvažovala o tom svetle na konci tunela a uvedomila som si, že existuje organizácia, ktorá má priamo v názve ochranu práv pacientov. Zdá sa mi, že sídli na ministerstve zdravotníctva. Možno by bolo vhodné smerovať na túto organizáciu naše sťažnosti a podnety. Som dosť známa svojou neochotou využívať služby pošty. Žiaľ, telefonát nezanecháva použiteľnú stopu. Preto prosím každého, kto svoju nespokojnosť so zdravotníctvom smeruje na Fórum spotrebiteľov, aby sa vyhecoval a napísal na Jednotku na ochranu práv pacientov, prípadne priamo ministrovi zdravotníctva.

Investícia do poštovej známky od všetkých, čo sú nespokojní so službami zdravotníctva, môže nakoniec to svetlo na konci tunela rozsvietiť. Veď možno minister a jeho poradcovia vo svojej bohorovnosti a pri výške svojich príjmov ani nevedia, čo sa v suteréne zdravotníctva - mám na mysli starostlivosť o dôchodcov a chronicky chorých - deje. Konfrontácia so stovkami listov od postihnutých by mohla naozaj zapôsobiť. Iba by to chcelo trochu vytrvalosti, aby sa všetko neprejavilo ako jednorazovka, ktorú možno zamiesť pod koberec.

Predchádzajúci článok som zakončila vetou „...iba ak v zmene prístupu k tým najslabším“. Faktom je, že väčšina postihnutých nepredstavuje ekonomickú silu. No predsa len je niečo, s čím môžeme rátať. Pomaly, ale iste sa blížia voľby. To je tromf, ktorý je v našich rukách. Veď tvoríme azda aj viac ako jednu pätinu národa. A ešte za nami stoja naše deti, ktoré vidia, ako sa trápime. Sme azda horší ako dôchodcovia v Rusku, ktorí vedeli zabrániť príliš surovým zmenám? Nepovažujem za vhodné vyzývať na demonštrácie v uliciach. Taká listová demonštrácia by sa však zišla, aby si naši „vyvolení“ uvedomili, že môžu v konečnom dôsledku prísť o svoje príjemné miestečká.

Že píšem ako nejaký sociálny agitátor? Kdeže! Som iba slobodný občan v demokratickom štáte, ktorý by sa nerád dožil „nenežnej“ revolúcie prameniacej zo zúfalstva ľudí. Nikto ma nepresvedčí, že sa má budúci blahobyt udiať na základe biedy skôr narodených. Som dosť často v Bruseli na to, aby som videla, že sa to dá aj inak!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN