Silná koruna tovar v obchodoch nezlacňuje

Pred Veľkou nocou mám vo zvyku písať o možnosti ako usporiť nejaký ten groš z peňazí na domácnosť. Tentoraz sa mi to vďaka chrípke nepodarilo včas - veď tento článok čitatelia dostanú najskôr na Zelený štvrtok.

A to už veru nemajú možnosť kúpiť ani vajíčka za výhodnejšiu cenu. Ak teda majú čosi ušetriť neostáva iná možnosť ako nakúpiť iba to, čo naozaj spotrebujú a potrebujú. Niekedy je to naozaj ťažké. Odolať širokej ponuke lákavého tovaru od výmyslu sveta dokážu iba veľmi disciplinovaní spotrebitelia. Priznám sa aj mne skončí v nákupnom koši napríklad vábivá primulka, ktorá svoju krásu - na potvoru - predvádza blízko pokladne v potravinárskej predajni. Veď nekúpte takú krásu za veľmi výhodnú cenu!

A som zase pri cenách. Prečo? Tu je príklad. Na jednej ulici sú oproti sebe - predajňa kvetov a veľkopredajňa potravín. Prekrásne kvety rôznych farieb ponúka hypermarket za 19,90 alebo 5,90 Sk, zatiaľ čo na opačnej strane v špecializovanom kvetinárstve stojí ten istý tovar 40 alebo 109 korún. Rada sa presviedčam o pravde na vlastnej koži, nuž kúpila som si v oboch typoch obchodov po jednej prvosienke. Výsledok? Obe rovnako pekné, zdravé a radosť mi robia aj po takmer dvoch. Okrem synovej poznámky, že blbnem, naozaj nie je dvojnásobný cenový rozdiel ničím podložený.

A teraz iný pohľad na cenotvorbu. Veľké množstvo tovaru (aj kvety) sa dovážajú z cudziny. Či už je to oblasť, kde sa platí eurom alebo dolárom. Kto trochu sleduje ekonomiku vie, že naša koruna od začiatku roka silnela. Po slovensky to znamená, že za menej korún sa dalo nakúpiť v zahraničí viac tovaru. Neviem ako vy, ale ja som veru nezaznamenala znižovanie cien výrobkov z dovozu ani o korunu. Dovozcovia aj predajcovia sa vyhovárajú na všeličo.

Jedným dychom ubezpečujú spotrebiteľov, že môžu byť radi, že ešte nemuseli zvýšiť ceny. Pritom nešlo o halierové kurzové zmeny, ale korunové. Čuduj sa svete, iba sa objaví prvá zmienka o slabnutí koruny o pár halierov, už sa podnikateľská sféra dáva počuť, že bude musieť upravovať ceny. Samozrejme smerom hore. Nuž hovorí sa, že každý robí to, čo môže.

Na Slovensku máme armádu rôznych kontrolných inštitúcií, ktoré sú platené z našich daní a preto by nás mali chrániť. Žiaľ, väčšina z nich zareaguje až na kolkovanú žiadosť a vyhovára sa na to, že je voľná cenotvorba. Koniec - koncov aj ministerstvu financií trvalo roky, kým konečne nevyštartoval na Slovnaft, ktorý z vrecák nás všetkých vyťahoval peniaze na svoje obrovské zisky. Zdôrazňujem to všetkých, pretože tovar sa rozváža motorovými vozidlami a do konečnej ceny každého rohlíka sa započítavajú aj náklady na dopravu.

Každý spotrebiteľ je aj voličom. Voľby sa blížia. Nezabudnite na vlastné peňaženky.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN