Ako sa tiež podniká na Slovensku, alebo pozor na arogantných obchodníkov
Nasledujúci článok je možné jednoducho chápať ako negatívnu reklamu, ale aj ako varovanie pred aroganciou a nekvalitou služieb poskytovaných v súvislosti s predajom tovaru.
Prevádzka pod obchodným menom Shoes from Portugal so sídlom v nákupnom stredisku Aupark sa okrem pôvodu tovaru zrejmého z názvu vyznačuje aj pomerne vysokými cenami predávanej dámskej i pánskej obuvi.
V januári tohto roku sme si tam s manželom zakúpili každý po jednom páre topánok, no, žiaľ, tie dámske po dvoch týždňoch nosenia vykazovali chyby, z toho predovšetkým viditeľnú chybu podpätkov, ktoré sa pri chôdzi kývali. Tovar som v zmysle zákona reklamovala. Po tridsiatich dňoch som sa prišla spýtať na vybavenie reklamácie a odovzdali mi rukou písané vyjadrenie (takmer nečitateľné) od neznámej osoby (zrejme sám majiteľ), že „zodratie podpätkov je následkom nosenia topánok“. V prvom momente mi to prišlo do smiechu, no to som ešte netušila, že tam sa moje práva zákazníka pre predajcu skončili.
Predavačka mi, samozrejme, klamala zoči voči a tvrdila, že som reklamovala zodraté podpätky a ona nemá inú kompetenciu. Trvala som na tom, že majú tridsať dní na vybavenie mojej reklamácie a žiadala, aby chybu odstránili. Po nezmyselnej a nekonečnej slovnej hádke mi po mnohých odmietnutiach dali košický kontakt na konateľa Ing. Kohúta.
S neopísateľnou drzosťou ma v telefóne presviedčal, aby som si topánky dala opraviť na vlastné náklady, ktoré prisľúbil nahradiť. Keďže je ešte stále obdobie na nosenie zimnej obuvi, dala som sa presvedčiť a čakala som tri aj pol hodiny, kým mi najbližší obuvník na počkanie urobil opravu, ktorá bola v jeho silách. Napokon obuvník musel pripustiť, že chyba nastala vo výrobe a jej neodstrániteľnosť mi potvrdil písomne s uvedením telefonického kontaktu pre prípad, že by mal predajca pochybnosti.
Predajcovi, pochopiteľne, nič nehovoril výrok o neodstrániteľnosti chyby, keď v zmysle zákona má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné chyby, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa chyby po oprave alebo pre väčší počet chýb vec riadne užívať. Odstúpenie od zmluvy zo strany kupujúceho samozrejme znamená vrátenie ceny tovaru kupujúcemu. Predavačka tvrdila, že v pokladni nemá ani korunu, hoci za mojej prítomnosti predala tovar ďaleko presahujúci hodnotu reklamovaného páru.
Žiadala som ju o telefonické spojenie s konateľom. Ten ma ubezpečil, že peniaze mi on nevráti a ak „veľmi chcem, môže mi ponúknuť iný tovar“. S tým by som podľa zákona musela súhlasiť, no keďže bol dopredaj a nebolo z čoho vyberať, trvala som na vrátení peňazí. Sľúbil, že sa hneď ozve, aby som čakala na telefonát v predajni. Upozornila som ho, že mám pri sebe ani nie ročné dieťa a po štyroch hodinách a v poradí tretej návšteve kvôli reklamácii, nemám vôľu čakať pridlho.
Čakala som ďalších štyridsaťpäť minút, počas ktorých sa nielenže neozval, ale ani nedvíhal telefón.
Na druhý deň mu volala môj manžel a pán konateľ sa mu do telefónu vysmial a vykrikoval, že on peniaze nevyplatí a nechá nás aj ďalších tridsať dní čakať.
Len mimochodom, na Slovenskej obchodnej inšpekcii ma informovali, že pre nedostatok kompetencie skúmať postup podľa Občianskeho zákonníka, sa nemôžu prípadom zaoberať. Aj keď majú podľa zákona povinnosť preskúmavať postup v prípade vybavovania reklamácií, ak predajca dodržal lehotu a napísal vyjadrenie k chybe, splnil svoju zákonnú povinnosť (obsahom sa nemôžu zaoberať, teda postačuje, ak v jeho vyjadrení sú hoci slová: „choď do čerta“). Keďže ani zákon o ochrane spotrebiteľa nedefinuje, kto má byť osobou, ktorá posúdi reklamované chyby, prakticky môže a aj nastáva situácia, že predajca bez prítomnosti kupujúceho napíše vyjadrenie, ktoré mu najlepšie vyhovuje. Uvedený prípad bude mať iste svoju súdnu dohru a ku dnešnému dňu nie je ešte doriešený.
Obaja s manželom sme právnici a vieme, ako postupovať v zmysle zákona. Nechcem si predstaviť, aký pocit musí mať človek, ktorý nemá právne vedomie a nevie, ako by sa dožadoval svojho práva.
Cítime zlosť a súčasne ľútosť nad tým, že v súčasnosti, kde existuje konkurencia, práve tí malopredajcovia, ktorí by mali obstáť na trhu veľkých firiem vďaka tomu, že poskytujú vari lepšiu kvalitu, osobnejší prístup a väčšiu ochotu, porušujú zákon a správajú sa ako úbohí arogantní „podnikateľčekovia“. Hádam sa tu „zdržia“ len nakrátko.
JUDr. Andrea Erdősová, Bratislava
LIST ČITATEĽA