K chamtivým obchodníkom sa nevracajte

Hoci viem obrátiť korunu aj viackrát a zbytočne neutrácam, je miesto, kde na výšku výdavkov hľadím zhovievavo: na trhu. Skoro nikdy okrem zeleniny a ovocia neodolám ani kvetom, ktoré potom nemám poriadne kam umiestniť. Ak sú také krásne, ako si niečo pre potešenie nekúpiť?

Najhoršie pre moju peňaženku sú také trhové dni, keď sa so svojím tovarom rozloží košikár. Našťastie to nie je príliš často. Zato mäso u nás nie je príliš žiaduce. Ak, tak iba šunková saláma a sem tam párky. Takže domáci rozpočet je ako-tak vyrovnaný. Až na tzv. priméry, t. j. pred sezónou ponúkané ovocie či zeleninu.

Je prirodzené, že za jahody dovezené z teplého Španielska treba priplatiť. Za ten svet však neviem pochopiť prečo štvrť kila jahôd môže stáť vo Viedni menej ako 1 euro (40 korún), a to je za prvú akosť, zatiaľ čo v našom obchode v evidentne druhej akosti ho ponúkajú za hrdých 55 korún. Pritom ide o toho istého výrobcu v Španielsku a po 1. máji už nie sú ani clá. Jasné, že som takúto vysokohorskú prirážku neakceptovala a vybrala som sa do Starej tržnice. Skutočne tam bola cena o 17 korún nižšia a preto som si ten luxus dovolila.

Po skúsenostiach , že v balení môžu byť aj plesnivé plody som si dovolila pozrieť zabalené vaničky aj zospodu. A to som nemala. Predavač ma poučil, že tovar prvej akosti sa k nám nevozí, kupujúci má brať tovar, ako príde a nevyberať si. Žiaľ nevľúdne poučenie zaznelo až potom, keď som zaplatila. Mala som si nechať zájsť chuť a teraz písať o problematickejších veciach? Príde na to!

Po prvé ma hnevá, ak aj po 15 rokoch a za európske ceny mám k dispozícii druhotriedny tovar. Po druhé, prvé pravidlo ochrany spotrebiteľa znie: spotrebiteľ má právo na slobodný výber tovaru. Všade, nie iba na trhu! Po tretie, tuším aj za čias najväčšieho totalitarizmu bolo výsadou trhovísk, že si človek mohol tovar vybrať. Ešte aj v mnohých zelovococh predavačka ponúkla vrecúško a mali ste si sami vybrať. Veď asi naozaj nie je v ľudských silách, aby sa pri zelenine dala robiť stopercentná prebierka kvality. Neviem ako vám, ale mne z toho vyplýva, že k nevraživému predavačovi viac nejdem. Ak nepozná základy obchodnej etiky, nech si tovar konzumuje sám.

Vykonávať obchodnú činnosť výhradne v nádeji na rýchle a vysoké zisky by malo už byť minulosťou. Ujala sa u nás „blbá nálada“, že so vstupom do Európskej únie musia ceny vzrásť. Ja zasa tvrdím, že Slovákov poškodzujú najviac ich rodní bratia - svojou neznalosťou, nedočkavosťou a chamtivosťou. Renomovaní obchodníci vo svete zbohatli zväčša v druhej a tretej generácii. Naši to často chcú dosiahnuť najlepšie za rok. Budovanie spoľahlivého zázemia pre veľký obrat nahradzujú vysokou cenou, ktorá spotrebiteľa odrádza. Ak k tomu prirátam aj neochotu, potom nevidím príliš svetlú budúcnosť.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN