V PKO prevládali najmä nepolitické podujatia

Treba namietať objektívnosť článku PKO malo byť náhradou za znárodnenú Redutu hneď z niekoľkých dôvodov: nielenže sa v ňom autor Štefan Holčík (účelovo?) zmieňuje len o jednej stránke fungovania PKO a ani len čiarkou nespomína obrovský prínos PKO pre bratislavskú (i slovenskú) kultúru.

Vyhýba sa dokonca spomenutiu akýchkoľvek hodnôt a objektívnych faktov, ktoré s PKO ako kultúrnym stánkom súvisia.

Už nadpis a obrázok, ale najmä zdôrazňovanie nadviazanosti PKO na bývalý režim vzbudzuje v čitateľoch dojem, že nič iné ako „monštruózne stranícke zjazdy KSS" sa v PKO nekonalo. Opak je však pravdou: komplex vždy slúžil najmä kultúrnym a spoločenským (teda nepolitickým) podujatiam, ktoré po celý čas výrazne prevažovali.

Za všetky spomeňme Džezové dni, Bratislavskú lýru, bigbítové, popové i folkové koncerty, Dunajský pohár (v spoločenských tancoch), predstavenia Radošinského naivného divadla či Divadla Ludus, tanečné školy p. Remišovského, Čaje o piatej, Teplákové bály Lojza, plesy rodákov, Silvestre, študentské karnevaly, beánie, výstavy fotografií, astronomické a iné krúžky pre deti a množstvo iných podujatí... Takýmto jednostranným vytrhávaním faktov z celkového historického kontextu autor čitateľov zavádza.

Okrem kvalitných interiérov a umeleckých diel - monumentálnych sôch od akad. sochára Tibora Bártfaya, obrazu Dožinky od Františka Gajdoša, ale najmä vitráží Janka Alexyho -odborníci vysoko hodnotia urbanistické riešenie PKO v kontexte dunajského nábrežia, jeho nenásilné, harmonické zasadenie do pomerne stiesneného priestoru a unikátnu konverziu pôvodne veľtrhových priestorov na miesto živej a rôznorodej kultúry a spoločenskej komunikácie. Najväčšia hodnota PKO spočíva práve vo fakte, že ide o tradičný a donedávna živý kultúrny stánok s mimoriadnou kapacitou (4500 osôb) a geniom loci. Pri akejkoľvek debate o PKO je nutné to spomenúť.

Štefan Holčík v závere článku vyzýva na zbúranie PKO. Ako bývalý mestský poslanec pritom musí vedieť, že iný priestor pre kultúru, ani len podobných rozmerov a kapacity v Bratislave nie je. Zrejme zabúda, že za zachovanie PKO sa v petícii i na facebooku vyslovilo 14 000 Bratislavčanov, vrátane stoviek výrazných osobností kultúrneho a spoločenského života.

Oceňujeme snahu autora priblížiť čitateľom históriu PKO. Nereflektovanie jej najpodstatnejšej časti - významného kultúrneho a spoločenského prínosu nielen pre Bratislavu, ale aj pre celé Slovensko - v nás však vyvoláva podozrenie z jednostrannosti a tendenčnosti uvedeného článku.

Matej Vagač, Iniciatíva Bratislava otvorene