Lesopark by mal byť na oddych, nielen na ťažbu
AD: TAKÚ VEĽKÚ ŠKODU PO KALAMITE SI VRAJ... (BN 21/2010) Kalamita, ktorá postihla Bratislavský lesopark, tu zanechala doslova spúšť. Je však veľa ľudí, ktorí si myslia, že zdevastovanie lesa spôsobil aj prístup ľudí. Tu sú niektoré názory.
Prešiel som celý hrebeň od Pezinka po Biely kríž. Na základe informácií som rátal s prípadným návratom v dôsledku nepriechodného kalamitného úseku. Na moje prekvapenie však na celej vyše dvadsaťkilometrovej trase, s výnimkou prístupových ciest, nebol krížom cesty ani jediný (!!!) strom vyvrátený počas poslednej kalamity. Podrobnejšie preskúmanie kalamitných lokalít v údoliach smerujúcich na hradskú Bratislava - Pezinok na satelitných mapách ukázalo na ich priamu nadväznosť na lokality „hospodárskej“ činnosti - najčastejšie jej holorubné úseky. Teda žiadny „domino efekt“ - stromy neboli vyvrátené padajúcimi stromami - ale vytvorením umelého koridoru ťažbou dreva na náveternom svahu, dôsledkom ktorého bolo nežiaduce usmernenie a umocnenie vetra namiesto jeho prirodzeného utlmenia v korunách stromov.
Je účelné položiť si otázku - Prečo voda z prívalových dažďov tak rýchlo stečie zo svahov? Za necelé dve desiatky rokov Mestské lesy intenzívnou ťažbou dreva v lesoparku prakticky zlikvidovali viaceré majestátne bukové porasty, okrem iných lokalít predovšetkým pozdĺž hrebeňa až po jeho hranicu pri Javorníku. Okrem nárastu škôd následných kalamít priamym dôsledkom takejto ťažby dreva je významná strata schopnosti lesa zadržiavať vodu. Nateraz na miestach intenzívnej ťažby dreva Mestské lesy zanechávajú neuprataný všetok drevný odpad a vyťažené miesta nechávajú divoko zarastať.
Dlhé roky si kladiem otázku, akú logiku má v Bratislavskom lesoparku „Plán ťažby dreva“. Každý normálny človek by predpokladal, že lesopark vyžaduje správu, a teda správcu, ktorý sa stará o to, aby lesopark slúžil svojmu účelu. Pokiaľ viem, posledné roky dochádza takmer pravidelne ku kalamitám. Treba sa pýtať, prečo k nim nedochádza napr. v modranskom lesnom parku alebo v lesnom parku v lokalite Devínska Kobyla, Švábsky vrch, Jezuitské lesy? Hádam tam dujú iné vetriská? Stačí sa pozrieť, kde a ako sa ťaží drevo v Bratislavskom lesoparku. Začína sa na náveterných svahoch a potom už len stačí počkať si na prvý víchor a kalamitného dreva je nadostač. Vedia to dobre všetci lesníci. Nikde inde v Malých Karpatoch som sa doteraz nestretol s takou intenzívnou ťažbou dreva ako práve v Bratislavskom lesoparku. Tam už pomaly niet jedinej cesty, po ktorej by sa dalo normálne ísť, všade sú vyjazdené koľaje od ťahačov dreva. Okolo každej cesty a často aj krížom sa váľajú zvyšky korún stromov, z ktorých sa berie iba kmeň. To je zrejme podľa Mestských lesov súčasť estetickej funkcie lesoparku. Mestské lesy sú zbytočné, treba ich zrušiť a namiesto nich zriadiť Správu Bratislavského lesoparku, ktorá sa bude starať o lesopark a nie o ťažbu dreva.
(z diskusie na www.banoviny.sk)