O petržalskej hrádzi snívam svoj vlastný sen

Mám jeden sen, ktorý snívam vždy, keď sa korčuľujem na petržalskej hrádzi. Snívam, že na celom úseku od Sadu Janka Kráľa po Čunovo je urobený hladký nový povrch bez puklín a hrboľov.

Od skorej jari po neskorú jeseň sa na hrádzi korčuľujú a bicyklujú stovky Bratislavčanov. Je tento sen taký neuskutočniteľný? Väčšina z nás nepotrebuje miliónové športové haly, stačí nám rovná cesta na čerstvom vzduchu. Chceme tak veľa?

Nezaškodilo by cestu z každej strany o pár centimetrov rozšíriť pre väčšiu bezpečnosť, keďže sa tam preháňajú a ohrozujú nás aj cyklisti, hoci majú paralelne s hrádzou svoju cestu, a na rozdiel od nás korčuliarov mnoho iných možností na bicyklovanie. Možno by sa pri troche snahy našli aj sponzori z kruhov predajcov kolieskových korčúľ a bicyklov, ktorí by potom mohli na nový povrch namaľovať svoje reklamy. Koniec koncov, aj korčuliari sú voliči a platia dane!

Beáta Koreňová, Bratislava
LIST ČITATEĽA