Sad J. Kráľa už nechráni pred ruchom mesta

Nedávny článok o problematike Sadu Janka Kráľa, ktorý reagoval na pripravovanú a čiastočne aj vykonanú revitalizáciu, vyvolal medzi Bratislavčanmi veľký ohlas. Z názorov čitateľov vyberáme:

Verím, že zodpovední si zoberú príklad z Rakúska a z iných podobných riešení revitalizácie, pri zachovaní histórie, tradície a skutočných potrieb občanov. Nové „lavičky“ sú krokom späť.

Sad Janka Kráľa navždy zostane v dnešnej rozlohe, jeho ochrana je dostatočná, báť sa netreba. Peniazom je síce na Slovensku všetko jedno, ale neverím tomu, že by bol niekedy ohrozený. Historickej zelene tu máme málo, tak hádam aspoň táto zostane. Momentálne investovať do nezmyselných stavebných úprav je mrhanie a plytvanie, opraviť treba agátové lavičky na pôvodný stav a spraviť normálne slušné toalety. Stav stromov v parku je žalostný, čiže vôbec nie dobrý, ako píše pán Torma. Sem musia ísť peniaze, každoročne a niekoľkonásobky terajšieho rozpočtu, ktorý nestačí poriadne ani na kosenie, hrabanie... Najväčším problémom parku je totálna absencia odbornej údržby - ošetrovania stromov. Nikde v rozumnej spoločnosti nemôže starostlivosť o historickú zeleň robiť firma, ktorá na to nie je špecializovaná. Odnášanie smetí, zametanie, polievanie, letničky má strašne ďaleko od arboristiky.

Už názov tohto miesta napovedá, ako by malo vyzerať a myslím si, že obnova jestvujúceho, plus vybudovanie hygienického zázemia - revitalizácia súčasného, by bola postačujúca. Sad navštevujú väčšinou mamičky s deťmi, prípadne deti. Neviem si predstaviť, ako by sa asi dalo jazdiť, či už korčuľami, alebo na kolobežke, prípadne s kočíkom po dláždenej ploche...

Je absurdné, že park je zničený, podľa mňa neodolá tlaku developerov a časom zmizne z mapy Bratislavy.

Park nezmizne, len zostane torzo. Každé väčšie mesto potrebuje jeden veľký, plochou významný záhradný priestor v centre (Central Park v New Yorku, Hyde Park a ďalšie v Londýne, Biis de Bouglonne v Paríži). Sad Janka Kráľa je svojou plochou relatívne malý, preto pre zachovanie funkcie parku a nie záhrady potrebuje dostatočný odstup od mestského ruchu. Táto funkcia sa postupne ničí výstavbou - Aupark, administratívna prístavba Auparku, Krasovského lesík. Dnes, keď sa prejdeme po sade, počujeme ruch mesta. Malá Bratislava je tak oveľa viac prítomná ako ruch Viedne v Schönbrunnskom parku alebo vo vyššie spomínaných parkoch. Škoda, že moc peňazí ovládla rozhodovanie zastupiteľov a zisk jednotlivcov a spoločností je uprednostňovaný pred blahom a výhodami obyvateľov mesta. Tí, ktorí sú za to zodpovední, páchajú škody, ktoré sa nedajú napraviť. A my, ktorí ich volíme, sme za to spoluzodpovední.

(z diskusie na www.banoviny.sk)