V Sade J. Kráľa sú najcennejšie práve stromy

So záujmom som si prečítala článok o chystanej obnove Sadu J. Kráľa od Ing. A. Tormu (BN 4/2010). Ak človek zasvätí kus svojho života nejakému dielu, istým spôsobom je to jeho dieťa.

Park nie je kamenná stavba, ale živý a meniaci sa organizmus vyžadujúci starostlivosť a ochranu. Tá bola pred štyridsiatimi rokmi značne zanedbaná. V čase, keď sa začala pripravovať obnova parku, som už pracovala na projekcii v ZARES-e a pomáhala sadovníkom hlavne s malou architektúrou. Živo si pamätám, ako projektu predchádzali stretnutia tých najpovolanejších.

Boli to také malé sympóziá a so záujmom som sledovala diskusie profesorov z Lednice na Morave a z Arboréta Mlyňany. Najskôr sa vypracoval dôsledný dendrologický prieskum.

Keď sa neskôr vyznačovali stromy na výrub, často som protestovala, ale sadovníci vedeli svoje, i keď ani pre nich nebolo vždy ľahké rozhodnúť a obetovať aj zdravý strom. Stromy totiž rastú a aby sa rozvinuli do krásy a nadobudli prirodzený habitus, potrebujú svetlo a priestor. Dnes sú z mnohých stromov aj vďaka prebierkam obdivuhodné majestátne obry.

Sad J. Kráľa nadobudol charakter prírodného parku a sú to práve stromy, ktoré sú v ňom najcennejšie. Myslím si, že krásu a majestátnosť prírodného parku môže umocniť aj potlačenie prílišnej viditeľnosti malej architektúry. Jestvujúci mobiliár dožil, znehodnotil ho čas. Je namieste jeho obnova, ale nemali by ju robiť odvážlivci, trúfalci, ale tí najpovolanejší - dizajnéri. Bolo by vhodné vypísať súťaž, alebo osloviť priamo renomovaných dizajnérov.

Spokojní návštevníci by si mali na lavičkách nielen oddýchnuť, ale vnímať aj ich krásu. Ak sa má meniť koncepcia a situovanie odpočívadiel do dominantného priestoru parku s lúkou uprostred, nie je to šťastné riešenie. Je to neprijateľné! Čo sa týka symbolov zverokruhu na odpočívadlách, pokojne by som ich zmenila na reliéfne poňaté stromy, ktoré sa v parku nachádzajú - aj s náučným popisom. Je to však len môj osobný pohľad.

Mala by tu byť stála a kvalifikovaná údržba so sídlom priamo v parku. Krášliť by ich mala na mieru šitá rovnošata a špičková technická vybavenosť. V Japonsku sú záhradníci vysoko finančne hodnotení. Aby sa tak dialo aj u nás, mali by starostlivosť prevziať záhradníci, ktorí to nielen vedia, ale park si aj zamilujú. Ľudia znalí a ochotní odpovedať na otázky každého návštevníka, hlavne detí.

V Bratislave, kde sa rúbe často bezhlavo, je práve Sad Janka Kráľa miestom, v ktorom by rodičia spolu s deťmi vnímali krásu udržiavanej prírody. Len ako im vysvetliť, že tam, kde by sa mohli osviežiť zmrzlinou, zákuskom a zahnať smäd, sídli akýsi erotický salón? Ako vysvetliť vzácnej návšteve, že Bratislavčania niečo také dopustili?

Aj vďaka koncepčnej spolupráci architektov a sadovníkov má zeleň na sídlisku v Petržalke zdravý základ, hoci živelnosť a zanedbanie starostlivosti jej neprospievajú. To je však už na inú tému.

Danka Brezová, Bratislava
LIST ČITATEĽA