Sad J. Kráľa by sa nemal meniť každých 30 rokov

V médiách už zazneli informácie, že sa pripravuje revitalizácia Sadu Janka Kráľa. Pretože sa problémom okolo sadu venujem už viac ako 40 rokov a rozhodujúcou mierou som sa podieľal na jeho dnešnej podobe, považujem za potrebné vyjadriť sa k súčasnému dianiu okolo neho.

SAD JE FUNKČNÝ, NETREBA HO NASILU MENIŤ
Myslím si, že všetko sa šije horúcou ihlou a tento park si vyžaduje odborný prístup. Parky nie sú objekty, ktoré by sa mali po tridsiatich rokoch meniť. V prípade Sadu Janka Kráľa na to nie sú ani dôvody. Park je funkčný a po potrebných opravách z technických dôvodov (fontána) a pôsobením času (drevené konštrukcie) je potrebná len kvalitnejšia údržba s dávkou záhradníckeho umenia.

Avizované a čiastočne už aj vybudované časti parkového mobiliáru naznačujú, že tzv. revitalizácia sa uberá nesprávnym smerom. K novým plánovaným úpravám, ktoré zmenia koncepciu parku, nebol prizvaný ani autor posledného projektu rekonštrukcie parku z rokov 1977-1983, čím sa obišiel autorský zákon a autorské práva.

V 70. rokoch minulého storočia mesto pristúpilo k jeho rozsiahlej rekonštrukcii. Dôvodom na radikálny zásah bola dlhoročná absencia kvalitnej údržby a prebierky drevín, ktorá spôsobila prehustenosť porastov brániacich nosným drevinám v zdravom vývoji. Náklady predstavovali sumu 75 miliónov Kčs.

Pred takmer 30 rokmi sme dokázali vytvoriť zaujímavú kompozíciu ciest, malej architektúry, ktorá vychádzala z predpokladanej budúcej návštevnosti. V tom čase sa šírka ciest v parku (4 a 5 m), pokladala za prehnanú, čas však potvrdil, že odhad bol správny a cesty dnes pohodlne plnia komunikačné prepojenia. Kvalifikovanými previerkami sa podarilo vytvoriť priaznivé priestorové a svetelné podmienky na zdravý vývoj stromov, ktoré obnovili nižšie vetvy v korunách, čím získali na kvalite a estetickej hodnote.

V parku sme vytvorili systém kruhových odpočívadiel, ktoré mali rozptýliť návštevníkov po areáli. Pri koncipovaní návrhu rekonštrukcie sme vychádzali z názoru, že park by si mal zachovať prírodne krajinársky charakter a vezmúc do úvahy aj odporúčania pamiatkarov sme okrem fontány neumiestnili do parku žiadne objekty, ktoré by narúšali kompozíciu a jeho pokojné prostredie.

Súčasný stav, pokiaľ ide o zeleň, je dobrý. Nedostatočná údržba a čas sa podpísali najmä na drevených konštrukciách. Avizovaná revitalizácia a to, čo sa prezentovalo v médiách smeruje k narušeniu koncepcie parku. Neodôvodnená zmena v systéme odpočívadiel, pri ktorej by sa jestvujúce zbúrali a na prebratom princípe zverokruhu situovali nové na ploche medzi vežou a sochou Janka Kráľa, je z odborného hľadiska nepochopiteľná. Táto plocha je predsa dominantná, priehľad od veže k soche by sa nemal vypĺňať žiadnymi stavbami malej architektúry. Narušenie priehľadu je hrubou odbornou chybou!

Nové, čiastočne už zabudované parkové lavice svojou farebnosťou, fošňovým dizajnom, postavené na nezmyselne povýšenej ploche na ryolitovú dlažbu, sú dokladom nezvládnutej práce. Osadené lavice už dnes úspešne využívajú sprejeri.

PARKY ROKMI ZÍSKAVAJÚ NA HODNOTE
Od nepodareného mobiliáru je už len krok k búraniu existujúcich odpočívadiel. Ukazuje sa, že autor a pravdepodobne aj investor, musia za každých okolností priniesť do koncepcie „niečo nové“, hoci by stačilo obnoviť drevené konštrukcie. Úvaha o tom, že sa zmení povrch komunikácie na drobnú ryolitovú dlažbu, považujem za neprijateľný. Okrem toho, že je to pri tejto výmere parku finančne nákladné, sú tam aj problémy pri styku dvoch povrchov a dlažba nie je najvhodnejšia na chôdzu (kočíky, kolobežky).

Problém Sadu Janka Kráľa a jeho budúcnosti nie je jednoduchý. Zarážajúca je skutočnosť, že s revitalizáciou sa prichádza teraz, keď sa porasty po rokoch spamätali a osvedčila sa koncepcia, ktorá rešpektovala krajinársky odkaz pamiatkovo chráneného objektu. Odkiaľ sa vzal názor, že parky treba po tridsiatich rokoch meniť, nota bene, keď sú v relatívne dobrom stave. Rokmi predsa získavajú na hodnote!

Zdá sa, že nič nevieme udržiavať v patrične odbornej norme, ale potrebujeme si zbytočne zničiť to, čo by sme mali ochraňovať.

NENIČME ANI V PETRŽALKE STARÉ PLOCHY ZELENE
V Bratislave máme málo objektov historickej zelene a ani o tie sa nedokážeme postarať (Medická záhrada, park pri Prezidentskom paláci). Kvalitná pravidelná údržba a obnovenie zničeného mobiliáru parku často postačí na to, aby objekt vyhovujúco slúžil návštevníkom.

Ak už nedokážeme vybudovať pre obyvateľov Petržalky novú veľkú plochu zelene, nemali by sme pod rúškom „revitalizácie“ ničiť staré hodnotné plochy zelene a robiť z nich pomaly ihriská alebo promenádu.

Sadu Janka Kráľa chýbajú akurát sociálne zariadenia, ktoré sa pôvodne nachádzali v objekte pre správu a údržbu. Je zaujímavé, ako sa mohlo stať, že sa z pamiatkovo chráneného objektu mohla vyňať táto budova aj s pôdou pod ňou (!!!). O terajšom využití tejto budovy škoda hovoriť!

Stačí ísť pár kilometrov do susedného Rakúska a pozrieť sa napríklad na pokračujúcu obnovu parku v Schlosshofe alebo vo viedenskom Belvederi. Tam si vedia ctiť svoje historické pamiatky a je pre nich nepredstaviteľné, aby dovolili realizovať odborne nevyhovujúce návrhy, ktoré by porušovali pôvodnú koncepciu pamiatkovo chráneného priestoru.

Nie je to len otázkou financií, ale aj postoja k pamiatkam od predchádzajúcich generácií, ktoré tieto hodnoty vytvorili.

Je nepochopiteľné, že sa k plánovaným zmenám v historicky chránenom objekte neuskutočnila diskusia za účasti fundovaných odborníkov o opodstatnenosti zásahu do celkovej koncepcie parku. Našou snahou by teda malo byť zaoberať sa otázkou pripravovanej revitalizácie Sadu Janka Kráľa a nedovoliť, aby sa (aj v dobrom úmysle) zničila prírodne krajinárska pamiatka európskeho významu.

Alfonz Torma, záhradný architekt
FOTO - archív