Telefón zvonil pätnásť minút, a nič!

Advent - čas očakávania narodenia zvláštneho dieťaťa. Mal by to byť čas stíšenia a prípravy na Vianoce. Stíšenia - nie hektického zháňania výmyslov, upratovania a nervozity. Súčasný životný štýl je o pravom opaku. Škaredá múdrosť hovorí, že rýchlo sa ani pes nevys...

No pripomeňte to dnešnému svetu. A tak sa firmy pretekajú vo výrobe stále rýchlejších áut, spotrebičov alebo komunikačných systémov.

A na naháňaní času sa teda dá zarobiť. Neveríte? Internet je dnes už bežná vec (aj keď ja ho nepoužívam). Podaktorí užívatelia pri ňom presedia hodiny, ale prekáža im, ak nie je dostatočne rýchly. A tak si u poskytovateľa služby za super rýchly internet, v našom prípade UPC, zaplatia, povedzme, 40 eur mesačne. Za to by mali dostať rýchlosť 120 Mb/s - po slovensky megabajtov za sekundu. Za menšiu rýchlosť sa platí asi 13 eur na mesiac.

Rozdiel je teda na môj vkus pre poskytovateľa kráľovský, pretože ho neplatí iba jeden užívateľ. Pomaly by ste chceli vedieť, čo ma na veci zaujíma? Nuž skutočnosť, že sľúbená superrýchlosť akosi utiekla. Plnenie vyzerá úplne inak. Počas menej atraktívnych hodín dňa - ráno a predpoludním - je skutočná rýchlosť tak 10 percent zo sľubovanej, čiže 11 až 15 Mb/s. No večer, teda v čase, keď internet používa veľký počet užívateľov, klesne rýchlosť na 0,5 až 1,0 Mb/s - teda vlastne na jediné percento zo sľubovanej (a zaplatenej) služby.

Poviete si: No a čo, nech užívateľ reklamuje. Ibaže chyba lávky je v tom, že telefóny dotyčnej firmy doblba opakujú obľúbenú hlášku o tom, aké číslo máte stlačiť a na konci potom počuť iba nekonečnú melódiu, až kým to volajúci nevzdá. Raz som si povedala, že takúto prax preverím. Telefón som držala vyše pätnástich minút a - nič!

Žiadny operátor sa zrejme neuvoľnil a ja som to nakoniec vzhľadom na účet za telefón vzdala. Ak to zosumarizujem, môžem to považovať za klamanie spotrebiteľa, predraženie produktu ako hrom a veľmi nespotrebiteľský servis.

Mimochodom, to nekonečné „visenie“ na vyhrávacom telefóne nie je výsadou iba UPC. Podobne to praktizujú aj iní poskytovatelia služieb - najmä monopolných - na číslach určených na podávanie sťažností. Že by náhoda?

A čo by mohol urobiť spotrebiteľ? Možno by bolo celkom dobré obšťastniť orgán platený za ochranu spotrebiteľov, t. j. Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ak by jej inšpektori našli predraženie vo výške vyše 20 eur v obchodnej sieti alebo v reštauračnom zariadení, bola by z toho pokuta ako hrom! Uznávam, že je nepomerne jednoduchšie naháňať napríklad mäsiara za to, že nemá vyvesený papier o zákaze fajčenia - aj keď tam nikdy nikto nefajčil! Tak teda prajem pekný advent!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN