Prepojenie so Schwechatom nebude bez rizika

V súvislosti s frekventovanými správami v poslednom čase o možnej realizácii prepojenia medzi ropovodom Družba a rafinériou vo Schwechate cez časť chráneného územia Žitný ostrov sa mi vybavujú spomienky na odborné diskusie z čias mojej mladosti.

Bol som vtedy asistentom na Katedre hydromeliorácií Stavebnej fakulty SVŠT, ktorej vedúcim bol významný odborník- hydrológ, akademik Oto Dub. Bol osobou, ktorá sa vyjadrovala ku všetkým závažným zámerom a rozhodnutiam z oblasti vodného hospodárstva. Natoľko rešpektovanou, že jeho názory si považovali aj v predsedníctve ÚV vtedajšej štátostrany, do ktorého výboru ho aj preto povolali.

Významné stavby musel schváliť ústredný výbor

Bolo to v čase, keď ropovod Družba aj rafinéria Slovnaft boli v projektovej príprave, alebo už aj rozostavané. Pochopiteľne, takéto významné a nákladné stavby museli byť prerokované a schválené aj na ÚV. O odborný názor požiadali ako najkompetentnejšieho odborníka - akademika Oto Duba. Na našej vtedajšej katedre, jednej z vodárskych katedier Stavebnej fakulty SVŠT, sme o problematike tiež diskutovali.

Som už len jedným z dvoch žijúcich účastníkov týchto diskusií, druhým žijúcim je prof. Július Šoltész st., tiež už dôchodca. Rád by som zhrnul odborné názory akademika Duba na tieto stavby, s ohľadom na možnosť ich vplyvu na kvalitu podzemných vôd, podľa mojich spomienok.

Projektovaná a napokon aj realizovaná trasa ropovodu Družba od východných štátnych hraníc SR po Slovnaft je vedená severným okrajom nížin, v ktorých prítoky Tisy, Bodrogu, Ipľa a Dunaja vstupujú ešte na našom území do veľkej Panónskej nížiny. Celá táto oblasť je význačná tým, že sa v nej vyskytujú v dostupných hĺbkach významné zásoby podzemných vôd, v čase projektu (a na mnohých miestach aj dnes) veľmi dobrej kvality. Na túto okolnosť akademik Dub upozornil a navrhoval uváženie alternatívnej trasy, menej ohrozenej kontamináciou tohto cenného prírodného zdroja pri prípadnej havárii potrubia ropovodu. Tiež s ohľadom na jeho dĺžku, ktorá pravdepodobnosť prípadnej havárie zvyšuje.

Triedne zloženie mesta bolo nepriaznivé

Z podobného dôvodu (obava o budúcu kvalitu zásob podzemnej vody) mal akademik Dub pripomienky aj k umiestneniu a projektu vlastnej rafinérie Slovnaft. Lokalita Vlčie hrdlo pri Bratislave (dnešné miesto) je práve tam, kde povrchová voda z Dunaja v smere svojho prúdenia vstupuje do obrovského rezervoáru podzemných vôd Žitného ostrova a dopĺňa ich po celej jeho dĺžke. Musel kapitulovať, lebo triedne zloženie obyvateľov Bratislavy bolo v tom čase podľa ÚV nepriaznivé (veľa intelektuálov), žiadal sa prílev väčšieho počtu príslušníkov robotníckej triedy veľkého priemyselného závodu.

Keď už akademik Dub nemohol ovplyvniť miesto rafinérie, snažil sa presadiť aspoň také opatrenia, ktoré by únik ropných látok do podzemných vôd mohli kompletne eliminovať. Takým opatrením bol jeho návrh na dokonalé utesnenie podložia celého závodu a vybudovanie siete na zber dažďových vôd spolu s prípadne uniknutými ropnými látkami na ich sústredenie a zneškodnenie. Je zrejmé, že takéto opatrenia nie sú lacné, najmä nepriepustný základ s rozlohou viacero štvorcových kilometrov pod celým komplexom. To by znamenalo dosť podstatné zvýšenie nákladov na výstavbu celej rafinérie. Pretože aj vtedy bol štátny rozpočet napätý, diskusia na ÚV sa skončila: „Súdruh akademik, nedramatizujte!"

Vodu v Podunajských Biskupiciach rozvážali cisternami

Čo napokon znamenal netesný podklad pod Slovnaftom, pocítili na vlastnej koži obyvatelia východnej Bratislavy zásobovaní vodou zo zdroja v Podunajských Biskupiciach začiatkom 70. rokov minulého storočia. Nielen pitná voda sa musela rozvážať cisternami po dlhý čas, kým sa neuviedli do prevádzky prvé studne nového zdroja v okolí Kalinkova. Na zamedzenie priesaku ropných látok zo Slovnaftu do podložia sa musel uskutočniť nákladný výskum a uskutočniť projekt čerpacích studní okolo celého závodu Slovnaft. Tento systém sústavne čerpá podzemnú vodu, čím vytvára hydraulickú clonu (oblasť zníženia hladiny podzemnej vody) okolo rafinérie tak, aby presiaknuté ropné látky sa nešírili ďalej do územia Žitného ostrova a neznehodnotili tak tento vzácny zdroj vody.

Je paradoxom, že výskum aj projekt hydraulickej clony sa uskutočnil v Ústave hydrológie SAV, ktorého bol akademik Dub riaditeľom. Investičné a prevádzkové (čerpania zo systému hydraulickej clony permanentne dodnes) náklady tak predstavujú nepochybne väčšiu sumu, ako utesnenie podložia Slovnaftu pred únikom ropných látok z prevádzky rafinérie.

Aj keď uvažované prepojenie ropovodu Družba s rafinériou vo Schwechate na území SR je relatívne krátke, pri jeho trasovaní cez prísne chránenú oblasť ŽO nie je bez rizika. O to viac, že realizácia takéhoto prepojenia je hlavne v záujme zahraničného partnera. V krajnom prípade by bolo na mieste uváženie alternatívnej trasy.

Predpokladám, že moje vyššie uvedené spomienky na tvorivé diskusie na uvedenej katedre SF SVŠT v prítomnosti akademika Duba (môjho neskoršieho školiteľa) a ďalších kolegov by mohli prispieť k správnej úvahe o projekte prepojenia Slovnaft - Schwechat, tých štátnych činiteľov, ktorí majú o ňom rozhodnúť.

Aleš Svoboda,
bývalý vedecký pracovník Ústavu hydrológie SAV