Väčšina obyvateľov bola ľahkou korisťou

Neviem, ako ten váš - ale môj čas letí ako splašený kôň. Možno k tomu prispieva aj počasie, veď pomaly už nemáme štyri ročné obdobia, ale iba leto a zimu. Len včera sa skončili školské prázdniny - a už sa končí október, mesiac „úcty k starším“.

Pritom som si nestihla všimnúť, že by o nejakej úcte bola reč. Naopak. Množia sa hnusné negativistické príspevky o tom, ako dôchodcovia zaťažujú štátny rozpočet. Kto zo súčasných superbohatých tridsiatnikov si však uvedomuje, že základ ich bohatstva (ktorý padol za obeť divokej privatizácie za čias LENONA), vytvorili ruky práve dnešných dôchodcov!?

Začínam chápať zatrpknutosť a pocit nespravodlivosti tzv. „stratenej generácie“. A fakt ma naštval názor mladého génia (vyfabrikovaného v USA), že majitelia bezcenných akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie doplatili na svoje hlúpe investovanie. Blíži sa dvadsiate výročie „Nežnej“, ktorej aktéri - súčasní ekonomickí géniovia - boli ešte v laviciach základných a stredných škôl. Napriek tomu, že viem, ako mládež reaguje na „rozprávky“ staršej generácie, predsa si jednu neodpustím: O kupónovej privatizácii. Bol to jeden z prvých megapodvodov na národe. Väčšina ľudí nemala prakticky žiadne informácie o podnikoch, a preto sa stala ľahkou korisťou investičných fondov založených zväčša žralokmi bez škrupúľ a svedomia. No aj ekonomicky znalí občania, ktorí investovali po zrelom zvážení a zhodnotení, padli za obeť.

Ako? Poviem príklad: V Moravskom Jáne bola menšia konzerváreň. Viedla ju schopná riaditeľka a podnik dosahoval dobré výsledky. Mala výbornú štartovaciu pozíciu na uplatnenie sa v nových podmienkach. Čo sa však stalo? Nové vedenie investičného fondu, ktoré získalo fabriku, vymenilo skúsený a odborne zdatný manažment za svojich kamarátov a fabrika v krátkom čase skrachovala. Takto sa akcie veľkej časti obyvateľstva zmenili na toaletný papier. Nie je mojím zvykom plakať nad rozliatym mliekom, ale práve končiaci sa mesiac úcty k starším mi nedá, aby som trochu nezmiernila silnejúcu tendenciu vykresľovať dôchodcov ako darmožráčov štátneho (biedneho) rozpočtu.

Pripomínam bohorovným superekonómom, že aj ich čas neúprosne letí! Dnešná stredná generácia bude už zajtra tvoriť skupinu dôchodcov - ak sa vôbec toho veku dožijú. A pretože čierno-biele videnie sa vekom mení na vnímanie celého farebného spektra, možno začnú mať aj výčitky svedomia. Svedomie totiž nie je výmysel bigotných veriacich všetkých typov, ale veľmi nepríjemný vnútorný pocit, že sme niekomu ublížili. A na tom nič nezmení fakt, že v jednom mesiaci roka sa akože zaoberáme problematikou úcty k seniorom.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN