Dunaj je kalnejší, ale nie je špinavší

Mnohí naši čitatelia si všimli, že Dunaj má v týchto dňoch inú farbu, je omnoho žltší a kalnejší. Obávajú sa, či nedošlo k jeho znečisteniu po opatreniach, ktoré sa robili na rakúskej strane.

Podľa námestníka odštepného závodu Bratislava Slovenského vodohospodárskeho podniku Petra Minárika nemožno hovoriť o špine. „Aj keď sa hovorí, že Dunaj je špinavší, ja by som skôr povedal že je zakalenejší, má vyšší obsah jemných súčastí a je to dané prácami na rakúskom území. Reči o tom, že sa znehodnotia vody Žitného ostrova sú nezmyslami,“ tvrdí P. Minárik.

K obavám o čistotu pitnej vody zdôraznil, že žiadne znečistenie sa nezistilo, voda sa sústavne analyzuje a je podľa neho pod kontrolou. „Tam je skôr riziko, že dôjde k zakomatovaniu zdrže jemnejšími sedimentmi, čím by sa znížil objem vody presakujúci do podzemných vôd, ktoré zásobujú vodné zdroje,“ povedal. Ide údajne o to, že povrch dna sa pokryje jemnými časticami a zníži sa množstvo vody, ktoré presakuje do podzemných vôd. P. Minárik zdôraznil, že Rakúšania v určitom úseku Dunaja zrušili brehové dunajské opevnenia. Podobné kamenné sú aj u nás, hlavne tam, kde prúd naráža na breh. Konštatoval, že následkom tohto zásahu voda berie jemné povrchové častice, ktoré sú na brehu na štrkovom podklade.

Obnažujú sa aj korene stromov a tie padajú do vody a plávajú po rieke. Nejde podľa neho o biologické či chemické znečistenie Dunaja, ale o akýsi fyzikálny jav - voda je mútnejšia, obsahuje väčší počet čiastočiek pôdy.

Námestník P. Minárik konštatoval, že zanášanie je možné pozorovať asi od roku 2006, odkedy dochádza k zvýšenému zakaleniu vody pri vyšších vodných stavoch a k enormnému nárastu konárov stromov, koreňov, ktoré sú vyvrátené z neopevnených brehov na rakúskom území. „Máme s tým potom veľké finančné náklady. Skončí to v Čunove a v Gabčíkove. Naplaveniny sedimentujú pod Devínom, Prístavným mostom a zvyšok v Hrušovskej zdrži,“ uviedol.

P. Minárik dodal, že na riešenie problému existuje komisia hraničných vôd s Rakúskom. Úpravy, ktoré urobili naši susedia, majú dosah na Slovenskú republiku a jeho rozsah treba stanoviť aj z hľadiska nákladov. Vodohospodári pripravujú odbery vzoriek, zmapovali nánosy a musia aj dokázať, odkiaľ naplaveniny pochádzajú.

„Zrejme ani naše ministerstvo nevenovalo tomu takú pozornosť, akú si problém zaslúži a Slovensko nevydalo jednotné stanovisko smerom do Rakúska, čo považujem za chybu,“ dodal P. Minárik.

(rob)