Postrehy od „čuňovských“ jazier

Sotva päť metrov od hladiny väčšieho z dvoch čunovských jazier parkuje v tráve stará škodovka s mimobratislavskou ešpézetkou. Mladí dobrodruhovia, ktorí sa ňou priviezli, sedia ešte bližšie k vode, pri táboráku.

Zastavujem sa, aby som ich upozornil na zákaz vjazdu autom a zákaz zakladať tu oheň (napriek plameňom, ktorých je okolo jazera niekoľko). Skupina sa tvári prekvapene. Mladí tvrdia, že na ceste z Čunova, ktorou sa sem dostali, nebola žiadna zátarasa. Pri vstupe do areálu jazier od hlavnej cesty vedúcej z Rusoviec závora je, namietam. Prišli inokade, hovoria. Od miestnych rybárov sa však údajne dozvedeli, že ak sa budú slušne správať, nehrozí im nič ani zo strany polície, ktorá sem občas posiela hliadku.

Raj ukrytý v chránenom lužnom lese celkove začína v posledných rokoch akosi strácať lesk. Napriek kde-tu umiestneným vreciam na odpad pribúdajú okolo jazier len tak pohodené plastové fľaše, poháre, obaly, igelitové tašky a cigaretové ohorky, zvyšuje sa počet ohnísk. Niektorí si priamo k vode - zrejme beztrestne - zvykli chodiť na motorke. Medzi jazerami, kde je kúpanie stále oficiálne zakázané, otvorili už aj bufet.

Niekoľko desiatok nadšencov spred rokov teraz vystriedali početné skupiny. Mám však podozrenie, že súčasný stav má odrážať i pomenovanie jazier. Na oficiálnych tabuliach rybárskeho zväzu sa totiž uvádzajú názvy Veľké a Malé Čuňovo - nejde teda o čunovské, ale „čuňovské“ jazerá. Vychádza sa zrejme z jazyka našich západných bratov, v ktorom slovo tvoriace základ pomenovania priamo súvisí so špinou.

Stano Dávid, Bratislava
LIST ČITATEĽA