Krásavica už dávno nie je krásavicou
Raz v nedeľu sme sa s manželkou rozhodli, že sa prejdeme Starým Mestom a vychutnáme si atmosféru jarnej nedele v uličkách nášho mesta, ktoré si zvykne hovoriť Krásavica na Dunaji. A dopadlo to takto:
... Už pri prejazde cez Nový most sme sa kvalitne vynatriasali na krivej, špinavej a roky zanedbávanej vozovke. Pri zjazde z mosta sme utrpeli prvý šok - priamo pod mostom, hneď vedľa hlavnej cesty, tam, kde prechádzajú denne stovky zahraničných turistov, naša vládna elita, naši radní a páni mesta, presne tam sa vyníma rozobratý vrak starej škodovky, obklopený kopami smetia. Nádhera!!!
Krátko po zaparkovaní v podzemnej garáži nastal ďalší šok - nedávno zrekonštruovaná Jesenského ulica, priamo pred očami návštevníkov vychýrených opier a koncertov v historických budovách SND a Reduty, sa doslovne rozpadá a s voľne pohodenými žulovými kockami by si veru poradil nejeden antiglobalista. Ešteže nebýva v Bratislave žiadne zasadnutie NATO alebo Svetovej banky a dlho asi ani nebude.
O tom, že prechádzka historickými uličkami starej Bratislavy je skutočným dobrodružstvom, sa moja polovička presvedčila hneď niekoľkokrát. Stačilo sa v trochu vyšších opätkoch prejsť po rozpadnutej dlažbe na Rybnej bráne, Sedlárskej, Laurinskej, Strakovej či Michalskej.
Ak si tento zážitok umocníte pohľadom na obchodné prevádzky, z ktorých takmer tretina je už zavretá, zrušená, alebo presťahovaná, a zvyšné sú až nechutne neatraktívne, hodíte pohľad na nekvalitný, zničený a neudržiavaný mestský mobiliár, ošarpané fasády aj niektorých nedávno zrekonštruovaných budov, tak sa automaticky opýtate - kam sa, preboha, podela tá pozitívna atmosféra nášho malého starého mesta, ktoré po dlhých rokoch ničenia a pustnutia v minulom režime začalo príjemne ožívať, skrášľovať sa a lákať na návštevu turistov nielen z Košíc či Komárna, ale aj Viedne či Londýna?
... Po tom, čo sme po asi 15 minútach prechádzky nenašli takmer nič nové a pozitívne, sme cez Gorkého ulicu, sklamaní a znechutení, zamierili do podzemnej garáže k nášmu autu. Aj tých posledných
Martin Lejtrich, Bratislava
LIST ČITATEĽA