Ulica sa mení, no koľajnice na nej zostávajú

Bratislava sa zmenila k dobrému, ale v mnohom zabúda na svoju históriu a mení sa na nepoznanie. Viem, že magistrát sa jej snaží dať novú, modernú a dynamickú tvár, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že táto snaha je iba deklarovaná a mestu dávajú charakter silné investorské firmy, ktoré pretláčajú svoje záujmy čarovnou silou peňazí, ktorých je vždy nedostatok.

Pamätám si ešte celú železničnú stanicu Bratislava - Nové Mesto, aj s výhrevňou na ulici Vuka Karadžiča, ktorá padla za obeť výstavbe centra VÚB a ďalších polyfunkčných domov. Železničnú trať do Petržalky idúcu súbežne s Dostojevského radom vrátane premostenia bývalej Bosákovej ulice (dnes zaniknutej Pribinovej ulice), pri Ministerstve vnútra SR.

Železničné napojenie prístavu a priľahlých priemyselných podnikov na Mlynských nivách a Bottovej ulici zo Železničnej stanice Bratislava Nové Mesto cez Mlynské nivy, vozovňu električiek na bývalej Bosákovej ulici, staré Podhradie s Vydricou, Patrónkou, Machnáčom atď.

Neviem pochopiť, ako sa s veľkými nákladmi rekonštruovala ulica Mlynské nivy, pri autobusovej stanici, keď koľajnice uložené krížom a následne pozdĺž až po Svätoplukovu, zostali. Železničná trať je pritom už dlho zrušená a, žiaľ, priemyselné objekty, do ktorých viedla, sú asanované.

Posledný výkrik benevolencie komunálnych úradov je Šafárikovo námestie, z ktorého vedie električková trať smerom na Ministerstvo vnútra SR do zrušenej vozovne dopravného podniku. Dostojevského rad je pritom krátko po komplexnej rekonštrukcii vyvolanej výstavbou komplexu Eurovea.

Nedali sa tieto koľajnice už dávno odstrániť? Alebo sú to zvyšky priemyselných stavieb, ktoré chce ministerstvo kultúry zachrániť ako kultúrnu pamiatku, keď investor bol rýchlejší a zbúral také stavby ako Káblovka a Gumonka?

Ak si investori a mesto myslia, že sú to zbytočne vyhodené peniaze nesúvisiace s výstavbou, tak umožnite vytrhať tieto koľajnice sociálne slabším vrstvám Bratislavčanov, ktorí by to iste dokázali za noc a nikoho by to nič nestálo.

Vladimír Haviar, Bratislava
LIST ČITATEĽA