Bratislavskí hasiči majú denne okolo desať výjazdov
Hasiči pôsobia nielen pri požiaroch, ale aj pri záchranných prácach, kde ide často o životy. O práci hasičov Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy nám porozprával ich veliteľ mjr. Ing. Pavol MIKULÁŠEK.
Ktorá bratislavská lokalita je najviac ohrozená a vyžaduje si najčastejšie zásahy?
- Na jar je typické, že v záhradkárskych alebo chatových oblastiach vznikajú požiare pri spaľovaní. Pri zhoršenom počasí sa naša činnosť zase sústreďuje na mosty, kde často dochádza k ťažkým dopravným nehodám. Čo sa týka požiarov bytového fondu, najčastejšie zasahujeme v Petržalke a okolí. Najväčšiu oblasť našich zásahov však tvorí okolie druhého a tretieho obvodu mesta, teda Nové Mesto, Ružinov, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Možno je to aj tým, že nám chýba jedna zásahová jednotka v okolí Vrakune a Podunajských Biskupíc a musíme tam zasahovať z hasičskej stanice Hálkova.
Zasahujete aj pri samovraždách a iných násilných činoch?
- Pri ohrození života vždy, či už ide o vlastný alebo cudzí úmysel. Pri pokusoch o samovraždu spolupracujeme s policajným zborom, ktorý má školeného psychológa. Ak je to v priestoroch mostnej konštrukcie alebo v miestach, kde je všeobecne sťažený prístup, použijeme špeciálne školených lezcov na práce vo výškach. Často sú prví, ktorí ohrozeného kontaktujú a záleží aj na spôsobe komunikácie, ktorú s ním nadviažu. Musia byť teda zdatní aj v oblasti psychológie.
V akom stave sú prístupové cesty v hlavnom meste?
- Celá Bratislava má problém so statickou dopravou. Problémovou prístupovou zónou je oblasť Staré Mesto, kde je to dané aj historickou zástavbou. Tu je ťažké zasahovať väčšou alebo výškovou technikou. Pospájané strechy a pivničné priestory tiež vytvárajú lepšie podmienky na šírenie ohňa. Podobné problémy máme aj v novej zástavbe na sídliskách, kde popoludní alebo v noci parkujú autá všade, kde je to možné, niekedy aj na obidvoch stranách cesty a hasičské vozidlá nemôžu prejsť. Často je potrebné autá ručne posúvať. Aj bežná doprava spôsobuje ťažkosti, pri zásahoch na mostoch sa doslova predierame upchatou dopravou. V dopravnej špičke sa nám stáva, že vodiči nerešpektujú výzvu na prednosť v jazde, napriek tomu, že používame svetelné aj zvukové výstražné zariadenia. Sme radi, že v meste už na niektorých miestach existujú obchvaty, pretože sa nám stávalo, že na jedno miesto museli ísť zásahové jednotky z dvoch staníc.
Častou témou bývajú hydranty...
- Vnútorné slúžia predovšetkým ľuďom, ktorí bývajú v dome. Majú im pomôcť ako základný prostriedok pri hasení požiaru. Vieme si predstaviť, že technický stav rozvodov vody v hlavnom meste by mohol byť lepší. Už sme mali niekoľko zásahov, kde boli problémy s vodou. Na základe toho sme vstúpili do rokovania s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a hľadáme model na zlepšenie celkovej situácie. Je to však finančne náročná záležitosť, preto sme pripravili návrh spoločnej pracovnej komisie, kde budú zastúpení ľudia od nás aj od BVS. Cieľom je, aby bol každý obvod pokrytý určitým množstvom hydrantov. Vo vozidlách máme danú zásobu vody, ale pri väčších požiaroch nestačí a musíme odčerpávať vodu z hydrantovej siete. Paradoxom je, že podľa zákona musíme za túto vodu platiť. Taký je u nás zákon.
Spomínate si na najväčší bratislavský požiar počas vášho pôsobenia v útvare?
- Nie som až taký veľký pamätník, v útvare pôsobím približne pätnásť rokov. Za najväčšie však považujem požiar kaučuku v Matadorke, v bývalom areáli boli aj problémy s detoxom, zaznamenali sme niekoľko ťažkých únikov nebezpečných látok z prevrátených cisterien na diaľnici D2, prevrátená bola aj cisterna s benzínom v Petržalke, koncom minulého roku bol významný zásah pri úniku etylén- oxidu z vagónovej cisterny vo Vajnoroch, nedávno sme mali požiar čínskych skladov na Žabom majeri. Počas nedávnej veternej smršte sme zasahovali 28 krát.
Ako sa správajú Bratislavčania v krízových stavoch?
- Niektorí sú disciplinovaní a spolupracujú, iní sú pod vplyvom stresu ťažko zvládnuteľní, najmä ak je ohrozený ich majetok a zdravie. Vyžadujeme rešpektovanie pokynov veliteľa zásahu, ktorý je jasne označený. Ľudia sú v prípade nebezpečenstiev veľmi zvedaví a často sa stáva, že sa aj sami ohrozujú len preto, aby boli svedkom nehody. Nehovoriac o tom, ako nám sťažujú prácu.
Koľko požiarov denne, prípadne ročne vám nahlásia? Čo vás vo vašej práci najviac trápi?
- Ročne máme asi dva a pol tisíca zásahov, denne je to osem až desať, čo si vyžaduje dostatočný počet výbavy a ľudí. To je náš dlhotrvajúci veľký problém. V rámci Bratislavy máme trvalo nenaplnené stavy. Od 1. apríla by mal platiť novelizovaný zákon Národnej rady SR, podľa ktorého sa zvýšia finančné prostriedky na odmeňovanie hasičov. Rátame s tým, že by sa nám potom podarilo doplniť počty hasičov. Permanentne nám totiž chýba 25-30 ľudí.
Zhovárala sa Dáša ŠebanováFOTO – archív