Zelené plochy v meste sú rozložené nerovnomerne

V čase, keď Bratislava prichádza v dôsledku stavebného boomu o množstvo zelených plôch, je čoraz nástojčivejšia otázka vytvárania nových možností a projektov mestskej zelene, ale aj ochrany starých a vzácnych drevín.

S akou koncepciou rozvoja a starostlivosti o zeleň prichádza oddelenie mestskej zelene magistrátu sme sa pozhovárali s vedúcou oddelenia mestskej zelene na magistráte hlavného mesta - Ing. ANNOU GALČÍKOVOU.

O verejnú zeleň sa podľa územnej príslušnosti starajú jednotlivé mestské časti, no niektoré zelené plochy mesta patria pod správu napríklad Dopravného podniku, pri cestách I. a II. triedy je to zasa oddelenie cestného hospodárstva magistrátu a podobne. Nevzniká tak na základe viacerých správcov zelene istá dezintegrácia či neprehľadnosť?

- Skutočne je na území mesta množstvo rôznych správcov verejnej zelene. Okrem sedemnástich mestských častí má verejná zeleň aj ďalších správcov, ako sú Mestské lesy, Paming, čo je mestská organizácia, ktorá sa stará o zeleň v okolí fontán a pamätníkov, Marianum má v gescii komplexnú starostlivosť o cintoríny, samozrejme, vrátane zelene, ďalšiu zeleň spravujú štátne inštitúcie, súkromné spoločnosti, cirkevné spoločenstvá a podobne. Jednoznačne tu chýba isté zjednotenie, celomestský pohľad. Chýba napríklad koncepcia tvorby mestských stromoradí, ktoré svojím charakterom majú celomestský význam. Nie je možné, aby boli fragmentované podľa územnej príslušnosti. Rovnako chýba presná evidencia plôch verejnej zelene. Nemôžeme tak vyhodnotiť zdravotný stav drevín, druhovú skladbu drevín a objektivizovať tak napríklad aj nákladové položky.

Máte nejaké konkrétne riešenie v súvislostí s evidenciou mestskej zelene?

- Najlepšie by bolo modifikovať, prispôsobiť Geografický informačný systém o území. Je to viaczložkový, vzájomne zlúčiteľný systém, ktorý je už osvedčený v praxi . Dáta zobrazuje aj v obrazovej forme, teda na mapách v jednotlivých vrstvách, ktoré sa dajú prekrývať. Na magistráte sa tento systém už začal budovať v rôznych oblastiach, pripravená je už aj vrstva zelene, momentálne zbierame informácie. Potom na základe doplnenia dát systém vyhodnotí napríklad množstvo stromov, druh, zdravotný stav, plochy zelene podľa jednotlivých kategórií a podobne. Tieto výstupy potom bude možné sledovať aj na internete, takže obyvatelia získajú presné informácie o stave mestskej zelene.

V súvislosti s výstavbou nových budov sa neprestajne zmenšuje podiel zelene, dochádza k výrubom. Riešite v rámci novej koncepcie rozvoja a starostlivosti o zeleň, na ktorej pracujete, aj vyváženie či rovnomernosť zelených plôch?

- Výmera zelene na jedného obyvateľa nášho mesta je 220 štvorcových metrov, čo nie je zlé. Háčik je v tom, že lesy reprezentujú až 91 percent verejne prístupných plôch zelene v meste a parky a menšie parkovo upravené plochy a zeleň v okolí bytovej zástavby predstavujú iba 9 percent. Všeobecnou črtou je nerovnomerné rozloženie zelených plôch v meste a problémom je aj ich kvalita. Náhradnú výsadbu alebo finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín určuje staviteľovi podľa zákona príslušná mestská časť. V rámci občianskej vybavenosti, do ktorej spadá aj zeleň, môžu teda mestské časti rozširovať alebo vytvárať nové zelené plochy. V rámci našej novej koncepcie chceme uplatňovať odborné diskusie, ale aj diskusie s verejnosťou na témy ochrany a tvorby zelene, hľadáme nové možné priestory na vznik parkových objektov, teda okrem ochrany a údržby sa zameriavame aj na možnosti rozširovania, zelených plôch.

Sto rokov starý buk vyprodukuje do ovzdušia až 1,6 kilogramu kyslíka, uvažovali ste aj o tom, ako zvýšiť účinnosť zelených plôch tak, aby čo najviac zachytávali škodlivé látky z ovzdušia?

- Vhodnosť výsadby drevín závisí od rôznych faktorov. Samozrejme, je dobré vysádzať pôvodné dreviny, ale zmenou klimatických a pôdnych pomerov sa ukazuje, že vhodné sú aj cudzie, introdukované dreviny. V sťažených mestských podmienkach sa pomaly začína meniť drevinové zloženie, Napríklad niektoré kultivary líp a javorov sa už ukázali ako nevhodné. Skúšajú sa napríklad jasene, bresty, hlohy, duby a iné. Vysádzajú sa už stromy s obvodom kmienka 10 až 15 centimetrov. V uličných stromoradiach zasa musia mať dreviny iné parametre, a to hlavne na uliciach, kde premáva MHD. Tam musia mať koruny nasadené minimálne vo výške 2,5 metra, aby neprekážali veľkým vozidlám. Na voľných parkových plochách sa pozerá aj na estetickú hodnotu, čo sa týka tvaru korún, farebnosti a podobne. Pri výbere druhového zloženia treba prihliadať na ekologické funkcie drevín a ich vplyv na zdravie človeka. Koordinovanosť, jednotnú metodiku, usmerňovanie v súvislosti s mestskou zeleňou si mesto zaslúži. Teraz je hlavnou úlohou novovzniknutého oddelenia dopracovať koncepciu rozvoja a starostlivosti o zeleň a uličné stromoradia, vypracovať metodiku a zaviesť evidenciu zelene na území mesta.                      

Zhovárala sa Dada Palovičová
FOTO - Andrea Veselá