Kaštieľ v Rusovciach zostáva v rukách štátu

Rozhodnutie Ústavného súdu SR nám umožňuje obrátiť sa na európske súdy. Pre TASR to v reakcii na rozhodnutie ústavného súdu uviedol v mene predstavenstva Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne hospodár Juraj Szalay. V kauze išlo o reštitučný nárok rádu na nehnuteľnosti v bratislavskej mestskej časti Rusovce.

Benediktíni nesúhlasia s tým, že ústavný súd odmietol ich sťažnosť ako subjektu namietajúceho porušenie svojho základného práva vlastniť majetok a zaručujúceho dedenie. Súd takto rozhodol 30. októbra a tento dokument bol rádu doručený 24. novembra. Szalay doplnil, že to bolo po viac ako 25 mesiacoch od podania sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave a takmer po 14 rokoch od uplatnenia si zákonných reštitučných nárokov v zmysle slovenského práva. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že v SR nebola ochota vyriešiť tento spor. Budú o ňom rozhodovať síce v rámci Európskej únie, ale mimo slovenského územia, povedal.

Rád so sídlom v Komárne sa už v minulosti vyjadril, že sa obráti na medzinárodný súd v prípade, ak súdny spor dopadne v jeho neprospech. Chce tak urobiť v zmysle závetu belgickej princeznej Stefanie, manželky kniežaťa Elemíra Lónyaya, ktorá v ňom benediktínom odkázala majetok. Zomrela v roku 1945.

Sťažnosť z 2. októbra 2006 sa týkala nároku cirkevného subjektu na reštitúcie nehnuteľností v katastrálnom území Rusovce, ktorému Okresný súd Bratislava V a neskôr aj Krajský súd v Bratislave nevyhovel. Z odôvodnenia ÚS SR okrem iného vyplýva, že sťažovateľ iba zopakoval podstatnú časť argumentácie, s ktorou sa už dostatočne vysporiadal krajský a pred ním aj okresný súd. Ten, pripomína sa v komuniké, v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne objasnil dôvody, pre ktoré sa stotožnil s názorom okresného súdu.

Ústavný súd pritom pripisuje rozhodujúci význam predovšetkým záveru prijatému krajským súdom, že výzva sťažovateľa na vydanie nehnuteľností z 10. decembra 1994 neobsahovala náležitosti ustanovené v zákone Národnej rady SR o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam platnom v relevantnom čase, a "preto ju treba považovať za nulitnú".

Ústavný súd, zdôrazňuje sa ďalej v komuniké, v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že k reštitúcii ako obnoveniu pôvodného právneho stavu podľa zákona č. 282/1993 Z. z. mohlo dôjsť iba za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok. V opačnom prípade vlastníkom ostáva naďalej podľa zákona povinná osoba. O takýto prípad išlo aj v danej veci.

Krajský súd v Bratislave, ako uviedol pre TASR jeho hovorca Pavol Adamčiak, 15. júna 2006 v právnej veci navrhovateľa Rád sv. Benedikta Komárno proti odporcovi SR - Slovenský pozemkový fond o vydanie nehnuteľnosti na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 3. mája 2005 rozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okresný súd Bratislava V 3. mája 2005 v tejto právnej veci rozhodol tak, že návrh Rádu sv. Benedikta zamietol.

V súdom spore išlo o kaštieľ v Rusovciach s príslušenstvom, parkom, záhradou a zastavanou a nezastavanou pôdou. Na Slovensku je časť z bývalého majetku s celkovou rozlohou asi 2400 hektárov, ďalšia časť sa nachádza aj v Rakúsku, ktorú benediktíni vlastnia už od roku 1950.

Okresnému súdu Bratislava V bol spor ako miestne príslušnému súdu postúpený 18. marca 2002. Bolo vytýčených sedem pojednávaní, rozhodovalo sa o dvoch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia a robilo sa dokazovanie podľa návrhov účastníkov. Posledné pojednávanie sa konalo vo februári tohto roka. Rád ho žiadal odročiť na neurčito s tým, že mieni vyčkať na rozhodnutie ÚS SR o jeho sťažnosti podanej v inej podobnej veci a urobiť procesný návrh ohľadom účastníkov konania na strane odporcu.

Prezident SR Ivan Gašparovič 23. augusta pre TASR uviedol, že kaštieľ a park v Rusovciach má slúžiť reprezentácii Slovenska. Vláda i ministerstvo kultúry majú záujem, aby bol kaštieľ zreštaurovaný.

Szalay tvrdí, že rád ponúkol na prenájom zrekonštruovaný kaštieľ na reprezentačné účely prezidentovi SR, parlamentu i vláde na 300 dní v roku, 60 dní by v ňom boli kultúrne a päť alebo šesť dní cirkevné podujatia.

(tasr)