Prečo rožky vždy zvíťazia nad hlúposťou

Odpoveď je jednoduchá. Rožok sa má aj sám za čo chytiť na oboch stranách. Prípadne môže jednu zo svojich strán nechať pozorovať, čo sa dialo a potom sa na tom baviť.

Kým hlúposť príde na ten svoj koniec kde nekončí, už nemá nič. Týka sa to každého odboru ľudskej činnosti, čím komplikovanejšia, tým viac rožkovitosti, zábavy a poučenia. A tak aj pri činnostiach na pohľad rovnakých, miera rožkovitosti rozhoduje o výsledku. Povedzme za volantom, v ambulancii, za sporákom. Ale poďme k takej celkom jednoduchej veci, ako je riadenie obce, mesta. Je to vlastne aktivita regulovaná obchodnými pravidlami, spoločenskou dohodou a slušnosťou. Šesť rožkov naraz, tri rezervy v jednom ťahu. A nič!

Je to dané vnútornými vlastnosťami rožkovitosti a bezkoncovitosti. Obaja sme ľudia. To znamená lenivci. Rožkovití si nechajú ten spodok (zodpovednosť, vedomosti, komplexný pohľad, vedomie následkov a dôsledkov) dolu, kto by to vláčil?! A len naveľa, ale s pocitom patričného tromfu, to vylovia na naliehanie bezkoncovitých. Bezkoncovití si zasa nechajú voľný odchod tam dolu. Niekam to už vypadne. Okrem toho, čo je dôležitejšie, bezkoncovití nominanti, poslanci, zástupcovia a tak ďalej, vedia o koľko sťažuje výstup do funkcií, keď už na začiatku nemožno sľubovať úľavy, lebo tomu to bráni zákon, tomu pravidlá, tomu morálka...

A preto sa to - až na výnimky - rozdelilo tak. Hore tí, do ktorých to ide aj zo spodku. Ale aj naopak. A navôkol zapečení, s ktorými ani za svet. Priznávam príslušnosť k druhej skupine, kto by to v mojom veku menil? A kto by mi poskytol toľko satisfakcie, ako dodatočný pohľad na ten chaos a zbierku kopancov a prípadnú predstavu, že sa náhle zobudí prokuratúra, súdy, polícia... A ešte si nemôžem odpustiť upozornenie. Bezkoncovitosť a teda aj hlúposť (či nemorálnosť) a nie práve odvážna rožkovitosť sú jedincovi dané. Cez vianočné prázdniny sa nevyvinie ani z jedného nič opačné. Ale rožkovití sa môžu zaťať, čo tí druhí nevedia.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA