Umenie hľadať tú najhoršiu cestu

Bác! Fajrontové kladivo pánov radných padlo. Teraz už len počkáme na (aj ne-) maškrty Vianočných trhov a môžeme chystať darčeky.

Ale to, pravdaže, len vtedy, ak za chvíľu, kým prídete cez obchody a roboty tam, kde ste tie prekvapenia pripravovať chceli. Lebo nie všetci už majú konšelský fajront a budú chodiť do roboty ešte týždne. A na ich domy niekto možno zatiaľ vydá búracie povolenie, lebo toto právo si naši mestskí konšeli s hrdinsky nastavenou hruďou ubránili. Zatiaľ. Zoberte im ho!

Dá sa to. Práve v Starom Meste, kde je potreba budovať búraním najsilnejšia, to na jar dokázali. Skupina občanov s jasnou koncepciou kde, v čom a ako chce žiť, s práporom čerstvejších a smelších miestnych poslancov ubránila pred tvorivými očami pozemkových špekulantov celú jednu zelenú ulicu. Namiesto sivých kociek trávniky, ihriská, stromy (celkom ako v meste) a zariadenia pre zdravý rozvoj a výchovu detí, ba aj na rekreáciu a zotavenie. Stačilo totiž ukázať, ako sa veci naozaj majú...

Silný pocit z takého výsledku. Ale existuje pocit ešte silnejší, aj keď nie práve pozitívny: Podľa akej nôty títo páni hudú, že žiadna ochrana je lepšia než verejná a symbolická? Na základe čoho spochybňujú zmysel a vážnosť Zoznamu pamätihodností, ktorý má ochranu aj v písme? Ako vedia, čo chce verejnosť zachovať a čo zbúrať, najmä ak sa jej to nespýtali? Akosi prirýchlo zabudli na vyčíňanie v Gumone...

Ale aj: Kto ten nápev zložil?

Melódia je taká hokejová. Obnovíme štadión (možno, lebo ktovie, čo je vnútri) a hokej bude tam, kde sa nedá prísť, parkovať, počkať, občerstviť a tak ďalej.

Naproti tomu sa z magistrátu dozvieme, že s úvermi na celkom novú halu to môže byť zlé. Asi preto, lebo tí, čo vo svete narábajú s peniazmi tvrdia, že je najlepší čas na dlhodobé úvery.

Horšia cesta sa hľadá preto, aby sa nemuselo ísť cestou overenou. Skratka je totiž podstatne dlhšia, zato menej pohodlná. Hihi.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA